Počasie bolo také, že nebolo hodno psa von vyhnať. Lenže človek nie je pes a na stretnutie s príjemnými ľuďmi sa teší a tak by som sedela doma len v pripade, že by padali fúriky. Tie však očividne popadali do najbližšieho veľkoskladu pre stavebnictvo a nám musel stačiť výdatný dážď. Odradiť sa ním nedalo ani ďalších pár ľudí zmýšľaním podobným tomu môjmu. A určite neľutovali. I keď práve "vďaka" počasiu stretnutie prebehle v komornej atmosfére. A možno práve preto bolo trošku osobnejšie, ako stretnutia, kde tvorí publikum aj 30 ľudí.
16 čiernych ruží je clivá kniha obsahujúca 33 básní, plná smútku, ale niekde "tam" prebleskuje aj nádej ktorá sa "potvrdzuje" v záverečnej básní Vianočná, ktorá je prekladom z maďarčiny. Autor ju venoval svojmu učiteľovi Slovenčiny, ktorý v ňom nie len objavil, ale aj začal rozvíjať literárny talent. S veľkou úctou o pánu učiteľovi rozprával aj na našom stretnutí.
Myslím, že keď bude mať moja duša "čiernu chvíľu" zalistujem si v tejto knižke, vezmem lupu a nahlas si prečítam 2-3 básne ... Ďakujem za verše, no a v mene členov klubu sáLKKA za veľmi príjemné stretnutie.
Ľudo Potúček
