Stretnutie.
Pozdrav je úplná samozrejmosť, myslím že si ani neuvedomíme koľkokrát denne sme ho použili. Už sa vám možno stalo, že ste pozdravili nevidiaceho suseda, či učiteľa klavíra vašej dcéry a on vám neodzdravil. Nie je to nevychovaný barbar ktorý nevie čo sa patrí, on možno len netušil že váš pozdrav patril práve jemu. Preto keď ho najbližšie stretnete urobte ešte jeden pokus tak, že oslovíte priamo jeho: „Dobrý deň, pán Rovný“ a v prípade potreby sa predstavte aby vedel kam vás zaradiť. Jeho cesta potrebuje kvôli chýbajúcemu zraku oveľa väčšie sústredenie a preto možno v prvom momente nebude vedieť, kam vás zaradiť.
V spoločnosti …
Nemusím ani pripomínať že kým odídete z konverzácie oznámte to nevidiacemu. Ak sa netaktne a bez slova vyparíte môže sa stať, že nevidiaci ďalej rozpráva v domnení, že ho pozorne počúvate Ak ste väčšia skupina a chcete sa niečo opýtať priamo nevidiaceho diskrétne sa dotknite jeho predlaktia – nemá možnosť odpozorovať vašu neverbálnu komunikáciu a vaša otázka „Donesiem vám ešte čaj?“ je veľmi všeobecná.
Pomoc ponúkajte, nie núťte
Garantujem vám, že každý nevidiaci vám budeza vašu pomoc vďačný … ak sa opýtate či ju potrebuje. Môže sa totiž stať, že mu urobíte medvediu službu. Citujem kamaráta Andreja: „V Bratislave pri bývalom Dome odborov som vystúpil z električky. Zišiel som do podchodu a dáma s dobrým úmyslom a ešte lepším parfumom ma chytila pod rameno a poďho aj so mnou Boh vie kam. Vysvetľujem jej že idem opačným smerom ale teta ma držala ako pes ježa, kým nenastúpila na autobus. Celý čas mi vysvetľovala ako rada ľuďom pomôže, no ja som sa z tej jej pomoci vymotával pätnásť minút.“ Keby teta chalanovi povedala že ide na autobusovú zastávku a či mu môže pomôcť chalanko si mohol ušetriť dezorientáciu a teta zlý pocit z „nevďačného slepca“.
V popisoch sa neobmedzujte
Teda aspoň v používaní výrazov ako „videl som ...“ alebo „pozeral som...“. My sami ich používame a kvázi taktné „Kedy ste sa … stretli so Soňou?“ vyznie neprirodzene. Keď sa medzi sebou bavíme tiež „sme videli“ včerajšie televízne noviny“, alebo „sme sa videli so Soňou.“
Nevyhýbajte sa farbám
Sú totiž súčasťou života a mnoho nevidiacich o nich má aspoň akú-takú predstavu a preto keď vás nevidiaci v reštaurácií požiada aby ste mu popísali interiér nebojte sa povedať, že trebárs na oknách sú zelené závesy.
Najbližšie -doprovod a predčítanie.






