Vozíčkár v reštike? Takmer sci-fi ...

Vonku je v tieni 40, letný asfalt "krásne" lepí (ako kedysi spievala Marika Gombitová), no a ja sa vydávam do ulíc nášho mesta – som totiž zvedavá na bezbariérovosť našich reštaurácií. Schválne nepíšem o ktoré mesto ide - myslím si, že tie slovenské sa v tomto podobajú ako vajce vajcu. Žiaľ, svetlá výnimka sa objaví len výnimočne.

Písmo: A- | A+
Hlad-nehlad, ak tvoj asistent nie je práve
Hlad-nehlad, ak tvoj asistent nie je práve (zdroj: Internet)

Čo som si všímala?

  • Šírku zárubní dverí (mali by mať minimálne 90 cm)

  • prahy (z vlastnej krátkej skúsenosti viem, že taký prah vie telesne postihnutého /ďalej len TP/ riadne zabolieť a sprievodcovi s vozíkom dá námahu prekonať ho)

  • šírku rozostupov medzi stolmi (nam, kde má problém preletieť anorektická mucha vozík isto neprejde)

  • to, či sú vypínače a ovládacie zariadenia kontrastné (biely vypínač na bielych obkladačkách chvíľu musí hľadať aj vidiaci, nie to zrakovo postihnutý /ZP/ človek)

  • ochota obsluhy pomôcť (TP sa bez problémov sám naje, len nedokáže uchopiť vidličku, ZP ju na tom stole plnom reklám, soľničiek a iných „serepetičiek“ nevidí)

  • výška barového pultu (to, čo je stojacemu človeku po hrudník pre TP znamená pohľad do steny a komunikáciu s drevom)

  • o schodoch, ich reflexnom označení ani nemusím hovoriť

Vytipovala som si 5 zariadení v centre mesta, kde som tieto „záležitosti“ sledovala. Malo ich byť 6 ale v jednom, keď mi spadla barla, ktorá mala byť opretá, na mňa slečna pozrela tak, ako keby som jej stúpila na nohu a obliala ju horúcou polievkou v rovnakom momente, tak som sa hneď odporúčala – platím tam, kde som vítaná. Tam kde nie, tam si neobjednám.

Tri reštaurácie mali jeden schodík do vchodu, čo sa ale so sprievodcom dá prekonať. Druhá vec je, že samostatný vozíčkár sa dnu nedostane.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ďalšia mala schody tri, no keď som čašníkovi položila otázku, ako sa k nim dostane človek na vozíku povedal mi že to nie je problém, prinesie koľajničky ktoré používajú pre dodávateľov a pomôže. Že pomôže verím, keď videl že idem s barlami a smerujem k nim otvoril mi dvere. Nie je to ideálne riešenie, ale tak aspoň že je, v prípade potreby.

Všetky zariadenia mali terasu, jedno však s prístupom cez dva schody, pokiaľ je obligátny zelený koberec položený na doskách s rámom, ktorý prekoná aj vozíčkár tak je to povedzme tolerovateľné. Ale dva schody už sú „veľa“.

Úplne najhoršie dopadli toalety. Cukráreň, ktorá má dve úrovne, z ktorých jedna je bezbariérová, má dostatočne široké vstupné dvere, aj stolíky nie sú natlačené ako babkine buchty na pekáči, si to totálne pohnojila toaletami – sú v -2. poschodí. Dobre čítate, aby ste si mohli vykonať základnú ľudskú potrebu musíte zísť minimálne 40 točitých prudkých schodov. Zlý sen aj pre mamičku s kočíkom … nie ešte pre TP človeka. V jednom podniku sa svetlo rozžalo automaticky, otvorením dverí, nemuseli ste teda riešiť kde nájdete vypínač. Štyri z piatich podnikov mali toalety totálne nevhodné zárubne, nehovoriac o tom, že do všetkých toaliet by mohol vozíčkar akurát tak nacúvať/vojsť a vyjsť/vycúvať – priestor na manévrovanie s vozíkom žiadny, možno minimálny, o takých veciach ako madlá, prípadne vodovodné batérie sa im ani nesníva. Lenže o tom sa nesníva ani miestnej nemocnici …

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V dvoch reštauráciách mi bol personál ochotný podať príbor do ruky. Priznám sa, neviem zo seba robiť väčšieho „kryplíka“ ako som, preto som neskúšala takú fintu ako že „môžete mi ten tanier prisunúť/pokrájať mäso...“, aj keď do výsledok by bol zaujímavý.

V dvoch reštauráciách nebol problém s príliš vysokým barovým pultom, ale aj v nich obsluha hneď prišla k stolu.

V jednom podniku vstupný schod úplne splýval s prostredím, navyše tvoril aj prah, takže priamo zo dverí ste vykročili na chodník.

Máte z vášho mesta iné, lepšie skúsenosti? Pozvite nás k vám, existuje totiž monitoring bezbariérovosti, ale ak vás táto problematika zaujíma viac, navštívte stránku www.go-ok.eu – tam môžete aj poslať svoje tipy na miesta prístupné všetkým.

Eka Balašková

Eka Balašková

Bloger 
  • Počet článkov:  140
  •  | 
  • Páči sa:  22x

Takmer nevidiaca osoba chodiaca po štyroch, sem tam po šiestich, funkcionárka Únie nevidiacich, postcrosserka, trochu blogerka a členka jednej úžasnej rodiny. Zoznam autorových rubrík:  Sme medzi vami,  Rodina,  Próza,  Úvahy (občas možno o ničom),  Prečo mám rada ...,  Súkromné,  Nezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

114 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

340 článkov
Dušan Koniar

Dušan Koniar

804 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

775 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
SkryťZatvoriť reklamu