V časoch socíku zberateľstvo bolo dobrodružstvo. (Preboha, len ma neobviňujte z nostalgie za tou dobou) Dnes keď totiž dieťa zbiera nejaké nálepky, alebo čo ja viem čo, nemá problém ísť do obchodu a svoje vreckové "investovať" do svojej zbierky.
Keď sme boli deti my fungovali veľké výmeny typu Monika zbiera obrázky zo žuvačiek, tak jej tento odložím lebo ona mi sľúbila odložiť peknú servítku. Netvrdím samozrejme, že dnes to tak nemôže fungovať, ale dnes sa k predmetu svojej zberateľskej vášne dieťa dostane ľahšie ako kedysi.
"Vyšší level" je už to, že človek si vyberá - ak servítky tak povedzme nejaké veľmi netradičné.
Vo svojom živote som už zbierala všeličo. V detstvepohľadnice, s Jankou známky, neskôr flakóny od voňaviek. Pred pár rokmi ma znovu chytili pohľadnice, tentokrát už nie "bez ladu a skladu", ale slovenské mestá a obce. Cestovala som roky dosť často a tak sa mi ich nazbierala pekná kopa. Vedeli o tom moji známi a tak keď niekde šli priniesli mi pohľadnicu. Platilo pre mňa "čím menšia dedina (alebo ak chcete čím väčšia diera) tým vzácnejšia pohľadníca". Má to svoju logiku - pohľadníc Bratislavy, Nitry, Bojníc či Banskej Bystrice bolo vydaných koľko len chcete. Ale také Abovce alebo Danišovce ich asi veľa nemajú. Pohľadnicovú zbierku som zrušila teraz, stovky ich odišli do koša. (Predtým som sa ale informovala vo svojom okolí či niekto neprichýli zbierku pohľadníc hľadajúcu nový domov.)
Presne takto (teda v koši,) skončilazbierka kabeliek. Na tie som sa nikoho nepýtala - každú som nejaký čas nosila a dva roky na ne padal prach - také niečo sa nedá posunúť ďalej. Z 13 kusov šlo 11 do preč. Buď preto, že sa nedali vyčistiť alebo preto, že pri dvoch hokejkách ich už nosiť nemôžem. Vlastne aj v tom je rozdiel medzi mojou zbierkou pohľadníc a kabeliek - jedny som vyhodila, lebo boli nepoužiteľné a druhé z priestorových dôvodov.
Aktuálne (ale už roky) ma držianáušnice. Keby túto zbierku videl niekto z módneho priemyslu tak ju vysype za kabelkami a pohľadnicami, lebo kupujem zásadne "kúsky" do 5 eur. Občas sa nimi menením, občas si doprajem "bolestné" a občas nejaké aj dostanem.
Asi mám šťastie, ale na svojej zbierke nejako extra nelipnem. Keď sa farba ošúcha, alebo niečo zlomí odchod do koša. Oveľa radšej sa ich ale zbavujem výmenou prípadne darovaním. Jedny som si kúpila, keď som sa vrátila domov zo Zlatnej. Po roku som sa prešla po meste, sice len celkom kratučkú trasu, ale "odmenu" si to žiadalo.
Ďalšie som si kúpila keď sa rozhodla odísť Barbara. Nie, náušnice priateľkinu prítomnosť nenahradia, ale tie sú z kategórie "bolestné".
Nuž tak, milí zberatelia. Sem s vašimi vášňami, či sú to USBkľúče zaujímavých tvarov alebo modely áut v neviem akej mierke.
