Na našej základnej škole, u našich menej milých vychovávateliek. Tie milé, teda normálne vedeli, že to nemá význam, že je to strašne zbytočné, dokonca kontraproduktívne. Tie menej milé s obľubou používali vetu: „Prečo nevypiješ to mlieko (nezješ to mäso)? Vieš čo by za to dali deti v Afrike (jedna mala obľúbenú Kambodžu, dodnes ju podozrievam že tam niekde mala korene, tu bola „len domestifikovaná“) keby to mali na stole?“ Pravdaže som vedela, že v krajinách tretieho sveta vládla neskutočná chudoba, aj keď pre mňa – decko, ktoré malo všetko, čo potrebovalo (a ešte o niečo viac, čo si budeme, že...) bola chudoba vo veku 8 rokov dosť abstraktný pojem. Dnes už viem, že práve túto chudobu režim (do veľkej miery) zneužíval na „sebapropagáciu“ - vidíte, ako dobre vám je v socialistickom zriadení? A nám v podstate aj nebolo zle, len dnes už nevieme čo od dobroty, hovorím o materiálnej stránke, aby bolo jasné.
Ale späť k lajkom. Nedávno sa mi na nástenke objavilo bábätko s obrovskými okáľmi (takými aké majú hádam len bábätká a malé deti) a obrovským nádorom na tváričke. K obrázku bol popis, že neviem kto sľúbil za každý „like“ 1 cent na liečbu tohto malého nešťastníka. Ten, kto fotku tohto bábätka škaredo zneužil by si zaslúžil... (nechám na váš názor čo). Nie som cynik a kto ma pozná vie že empatiu môžem týždeň rozdávať a aj tak jej bude dosť. Ale vymyslieť niečo takéto a zneužiť na to fotku dieťaťa, ktoré sa nemôže brániť je, slušne povedané hyenizmus. Vlastne aj hyeny byť na FB sa zahanbené odplížia so stiahnutým chvostom, lebo aj im je z toho zle. Každému trošku súdnemu človeku je totiž jasné, že to je (dlllho hľadám slušný výraz, lebo to, čo mi napadá sa napísať hanbím), že to je obyčajný ofajč na blbých. A je úplne jedno, či je na fotke drobček s nádorom na tváričke, utýraný psík, alebo brazílsky prales. Všetko to síce chce získať súcit, ale falošný, odporný, nechutný.
Takže „zberatelia lajkov“ chodili na školenie k našim menej milým vychovávateľkám zo ZŠ. Tie nám, aby sme to teplé mlieko vypili, boli pomaly schopné sľúbiť, že za jeden môj vypitý hrnček teplého mlieka dostane hrnček mlieka môj rovesník niekde na druhom konci sveta. No určite... Nemohla som to tomu nešťastníkovi urobiť, veď možno práve jemu by bolo zle z toho teplého mlieka...
