
Zajtra to budú presne 4 roky čo si prišiel na svet. Bol, vlastne vyzeral to byť, taký škaredý utorok. Spala som veľmi zle, mala som učiť študentky Brailla a do tej Nitry sa mi vôbec nechcelo lebo pršalo a bolo hnusné počasie. A ja (žiadna novinka) lenivá by som radšej ako o pol piatej, vstavala okolo ôsmej.
Lenže to už som vchádzala do budovy Krajského strediska. Chodbou sa niesli hlasy pána Milana a jeho mamky, ktorí si robili skromné raňajky a mne pípla správa. "No už aj ty si sa zobudil?" zahundrala som smerom k mobilu v kabelke a vošla som do kancelárie. Vybrať USB kľúč s prípravou na dnešnú hodinu, nech majú študentky čo čítať, no a na správu som skoro pozabudla. Ale nebudem len tak sedieť a čakať na Peťu a Evku ktoré debatujú u Petry v kancelárii, ani Erika a Oľga tu ešte nie sú, tak si pozriem tú správu.
Výbuch radosti.
Explózia šťastia.
A deň bol zrazu úplne iný. Slzy, smiech, krik, šťastie a dievčatá ktoré vybehli von čo sa deje, či sa to mne rozum čistí.
Nečistil. Prišlo na svet krásne bábo ktoré sa na mňa usmievalo z fotky mmsky.
Prvýkrát som ťa "naživo" videla ako vianočný darček. Lacko ťa položil na stôl a ja som bola neskutočne namäkko. Ten voňavý spiaci uzlíček bol tak krehučký, že som sa ho bála dotknúť - veď mu moja laba môže ublížiť! Zobudil si sa a nádhernými obrovskými očami si sa poobzeral po chodbe starých rodičov. Podala som ti prst, ty si mi ho "schmatol" a ja som bola prekvapená tvojou silou.
Neskôr som milovala telefonáty s Jankou, keď sa s tebou rozprávala a ty si jej svojím nežným hlasom nepovedal. Vedela by som ťa hodiny počúvať ... Ukončil to zväčša tvoj veľký plač.
Zajtra máš 4 roky a my doma sem-tam použijeme tvoje hlášky. (Dedko: - Babka kde si? Babka: - Tu si!) a bavíme sa na tom, ako "kopíruješ" slovník rodičov, alebo starých rodičov. Máš všetko čo má jeden drobec mať - milujúcu rodinu a ty jej tú lásku plnými priehrštiami vraciaš. Ďakujem že si.
Ešte máš nárok
nahlas plakať
ešte máš nárok
do reči nám skákať.
Ešte smieš
kričať na celý byt
ešte chvíľu môžeš
neposedný byť.
Ešte ťa baví autíčka
parkovať v maminých papučiach
ešte si môžeš
pozerať rozprávky dokola.
Ty ešte vidíš to,
čo my dospelí nie
kvetové bosorky
a bytosti im podobné ...
Máš svoj svet
nepusť si ho z dlaní
ešte smieš snívať
o svojom sveta dianí.