Šla som do toho s entuziazmom, lebo ho zdieľala aj Linhda. Linda je naša bývalá pracovníčka, no hlavne je to skvelá kamoška ktorá nepokazí žiadnu srandu a keď treba človeka vie naozaj podržať. Vlastne - nebudem klamať, nemám veľa priateľov ale ona je jedným z nich.
Oslovili sme Ferina, nevidiaceho kamoša z Kolárova. Tiež ho nebolo treba dlho prehovárať. "Zoberiem klávesy, nejaké pomôcky, to decká zaujme." dohodli sme sa.
A Deň D sa priblížil. Večer ešte pracovné stretnutie s Lindou a Jožkom - ďalším priateľom, dotiahnuť kostru celej akcie a môôžeme sa postaviť pred deti.
Lenže ... Ako sa ja, jediná Slovenka postavím pred takmer 500 deciek ktoré po Slovensky hovoria možno len keď veľmi musia. Toto som riešila celú noc. No dala som sa na boj, musím ho dobojovať. Ráno klasika - sprcha, pripraviť pichťák (stroj na Braillovo písmo), nahodiť omietku a môže prísť Linda, ktorá nás odvezie na ulicu Práce a celé stretnutie bude "moderovať".
Trošku meškáme. Nemám to rada, no ranná cesta sa dosť šmýkala a Linda šla pre Ferina do Kolárova ... Víta nás jedáleň plnáí detí. Druhý až štvrtý ročník. Ako v úli, myslím si keď ma Jožko vedie na miesto pomedzi husto pousádzané deti. Zvedavosť a hlavne energia priam "vytláča okná". Linda nás všetkých postupne predstaví, vysvetlí deťom že zrakovo postihnutý človek nie je hlúpy, aj on v živote normálne funguje, že aj z malého chlapca s okuliarmi môže vyrásť policajt či z dievčatka s okuliarmi môže byť kráľovná krásy ...
Deti si skúšajú "upratať" mince do cashboxu len za pomoci hmatu (cashbox - pomôcka pre nevidiacich kde sú mince potriedené podľa hodnoty). Nie je to jednoduché, pokojne si to skúste aj vy, zorientovať sa v kôpke mincí bez zraku ... Každé dieťa ktoré sa zapojilo do pripravených aktivít dostalo kalendárik so svojím menom napísaným v Braillovom písme.
Decká boli úplne nadšené Ferinovou hrou na klavíri. Linda mu pustila náhodnú pieseň zo svojho mobilu, aby ju on následne prehral. Nič nebolo pripravené, všetko bola improvizácia. Priestor na otázky by mohol trvať hodinu a deti by sa stále mali čo pýtať. Zaujímali ich také pre nás samozrejmé veci, ale vidiaci človek, zvlášť dieťa nemá predstavu ako v bežných situácxiách funguje nevidiaci človek ...
Pauza na cigaretu a už sú tu staršie deti, ročníky 5-8. Tie už bude ťažšie zaujať, je nám jasné že tie už zrejme nebudú také bezprostredné ako "krpci". Scenár takmer rovnaký ako u menších detí, len súťaží o trošku viac. Decká však majú záujem, baví ich to a je ťažké vybrať tých, ktorí budú súťažiť. Kým deti pomocou hmatu zisťujú aké predmety majú v taške všetky mená píšem na "pichťáku", potom ich Ferino po jednom vyvoláva ...
Na deti zaberá Ferov klavír a improvizácia, sú nadšené a ich úťasná energia sa prenáša aj na nás.
Na úplný záver Linda deťom povie "Keď si v triede budete vyberať nového spolusediaceho, či v jedálni sa rozhodovať ku komu si prisadnete aby ste sa naobedovali neobíďte spolužiaka s okuliarmi ... Raz z neho možno bude váš najlepší priatzeľ."
Kým chlapci pripravia jedáleň na bežnú prevádzku ešte napíšem venovanie a poďakovanie v Brailli pre školskú kroniku a môžeme ísť. Deti na ďalšie vyučovanie, my na pizzu, horúcu čokoládu a rozdeliť sa o nadšenie z dnešného dňa ...
Decká, boli ste neskutočné, ďakujem.
Linduš, Jožko, vďaka že vás mám.
