Okolo rku 1980 mám cca 5 rokov a moje uši registrujú pieseň s Mirom Žbirkom V slepých uličkách. Môj krpatý mozoček veľmi nechápal prečo chce niekto niekomu vracať požičanú nádej, no hlas tej ženy sa mi páčil.
Jún 1981, Bratislavská lýra Tak ako asi celý národ aj ja, medzi deckami v škole pre slabozraké deti, sedím pred čiernobielym televízorom a neskutočne sa teším, že Marika nakoniec vystúpila. Aj dnes mám zimomriavky keď si spomeniem na tú krehkú postavu sediacu za klavírom, ktorá máva publiu ... To ju búrlivo víta po ťažkej autonehode. Dnes tvrdím že nebyť tejto nehody Marika mohla "preraziť" aj a ak nie svetovej tak európskej scéne určite.
Leto 1987 bol čas, kedy Marika s koncertom k albumu Voľné miesto v srdci navštívila aj komárňanský amfiteáter. Slovák, maďar všetko jedno - amfík spieval s Marikou a niekde v tom dave aj ja s rodičmi, prešťastná že som sa tohto konceu mohla zúčastniť. Koncert končí, Marika povie posledné "Ahoj" a ľudia sa rozchádzajú. "Oci, ja ju chcem vidieť!" drankám a tak ocko ide za usporiadateľom ... No Marika nenávratne mizne v zákulisí a ja som prepásla jedinú príležitosť naozaj vidieť svoj idol.
To je len pár momentov prečo mám Mariku rada. Ale priznajme si, mnohé z nás si "odslzili" nešťastnú lásku pri piesni Môj milý, cítili sme s tou dievčinou v plesových šatách (Pomätená), cítili sme sa akoSprávne dievčatá lebo Keď chlapci sú v pasci pomôže im z toho asi len Ateliér duše ... Dnes už sú to žia len Úlomky spomienok, aj keď Tajnosľubná Marika sem-tam prehovorí.
