V sobotu nad ránom som podlahu v záchode umývala po prvýkrát. Hneď som aj zistila kde je chyba - diera v odpadovej rúre. Tak som ráno volala vodárovi na ktorého mi kontakt poslala maminka - keď treba v domácnosti nejaké vodoinštalatérske práce na neho sa dá spoľahnút. Ujo vodár rúru vymenil, slušne som ho vyplatila. upratala a s vidinou príjemného víkendu som sa začítala do životopisu Mariky Gombitovej. Prišlo nedeľné ráno a na podlahe zase voda. Pomyslela som si že asi som ju zle vyutierala, v duchu som sa "sprdla" za šlendriansku robotu a mop s Domestosom tancovali ako moje ruky ukazovali. Popoludní však bola vec jasná, voda zase niekde, kde nemala čo robiť. Tak som vodára volala zase. "Tam bude iný problém ..." objasňuje mi: "Hlodavec nemá problém dostať sa k rúre a vyhrýzť ju. Zajtra to vymeníme."
Okej, prespala som teda u rodičov. Cestou ako ma oco viezol som ešte vtipkovala: "Ako bolo ľuďom kedysi dobre, nemali takéto starosti - latrína to istila." V pondelok už o jedenástej bola moja rúra vymenená. Na tej "starej" (zo soboty!) vyhryzená diera ako päsť. A ja zase vytešená že už bude "s-álnička" v poriadku som si dala okruh po meste za pondelkovými povinnosťami. Prišla som domov, prvá cesta práve tam a ... ZASE VODA!!!
To nemyslíte vážne. reaguje vodár, keď mu volám že zase problém, navyše rovnaký. No nie, nemyslím. hovorím si v duchu Utieram podlahu nadávajúc už dobrú hodinu len tak, z péasie, nemám na pondelkové popoludnie inej radosti zo života ...
V utorok popoludní sa koná už tretia oprava (ak nevyjde bude asi aj poprava). Vodár si robí svoje a ja zatiaľ čítam statusy a iné (občas ne)zmysly na Facebooku. A zrazu to prišlo. Kamarát, ktorý si osvojil 6 súrodencov z detského domova písal o tom, že aj v tomto roku budú organizovať tábory pre deti pre ktoré je čisto prestretý stôl a mäkká posteľ len pekným snom. Chalan ma dostal ...
- ja "plačem" lebo mi chvíľu niečo v domácnosti nefunguje a tieto decká pomaly nevedia čo je to funkčná domácnosť.
- Ja mám maminku, ktorá aj keď je v Rakúsku má pre mňa vždy nejaké riešenie. Mamy týchto detí možno po celý deň nevedia, kde sa ich potomok práve nachádza ...
- Ja zavolám ocovi, lebo som pred polnocou zostala visieť v Bratislave na Hlavnej stanici bez pripojenia domov a on je o dve hodiny tam, aby ma bezpečne doviezol pomaly až do mojej postele, kým otcov týchto detí stretávam možno práve na stanici a v alkoholovom opojení.
Keď Janke (sestre) zavolám že som sa v tom našom Komárne akosi stratila lebo som zabočila do nesprávnej uličky vo štvrti ktorú nepoznám a v snahe zorientovať sa som sa ešte viac domotala, naloží Danielka do auta a príde pre mňa - nie s hubovou polievkou, ale s otázkou, ťi som inak v poriadku. Súrodenci týchto detí sú možno stovky kilometrov ďaleko, v nejakom detskom domove a nemá im kto povedať neboíj ségra, som s tebou ...
A toto je dôležité - mať zázemie. Hladný potkan, tečúci odpad v záchode, neviem aký "priekak" sa dajú zvládnuť, pokiaľ na to človek nie je sám.
Ďakujem ...
