Kedy presne sa nasťahoval netuším. Len jeden deň, ešte na chire, hovorím pani Martuške, že ma strašne bolí rana. Ona na to len: aj mňa bolia staré rany, príde zmena počasia. No poteš Pán Boh, pomyslela som si ale nejako som to neriešila, ja som predsa nikdy nebola nejako extra meteosenzitívna … Ak bola zmena príliš prudká pár krát ma pichlo v pravom prstenníku a stačilo. No ale človek si na veľa vecí musí navyknúť spôsobom že veď doteraz to tu nebolo, že.
Ako som sa v tom trošku začala orientovať zistila som, že toto je iná bolesť. Neviem ju popísať, ale meteosenzibili vedia o čom hovorím.
Z chiry som prešla na interné a odtiaľ na ODCH. Tamojšia pani primárka pri pravidelnej vizite bola zvedavá aj na pocity pacienta, tak som jej v jeden utorok povedala, že sa zmení počasie. „Aaale prosím vás ...“ hovorí mi tónom, ako keď dieťaťu povieme aby nevymýšľalo: „Pozrite sa von, veď z toho nebude pršať ešte týždeň!“ Mala pravdu aj ona, aj ja – zmena počasia prišla, vo štvrtok ráno sa mierne ochladilo a asi 3x zahrmelo, no je fakt, že nepršalo.
A tak vďaka tejto bytosti žijúcej si v mojej nohe svoj úbohý život (no uznajte, čo je to za život, v kryplovatej nohe budem robiť jej „majiteľovi“ zle, no nie je úbohý? :D)
Ospravedlňujem sa pánom a dámam, školovaným v meteorológií, ale toto nie je ich vydarený kolega. Keby nebol zlomyseľník, tak dá nejakú jednu výstrahu a hotovo, rob si s tou správou čo chceš. Ale on? Bude si tam dlubkať, dlubkať, no a ja mu môžem akurát tak nadávať a už keď je toho veľa tak si dať tabletku od bolesti, ktorá aj tak veľmi nezaberie.
Najradšej má, mrchavec jeden, búrky a sneženie. Vtedy je asi najaktívnejší. Ale zase si hovorím – buď ty rada, že ťa má čo bolieť, že zatiaľ nohu máš …
