Nebolo to mentorovanie typu "musíš sa správať slušne." Bolo to o tom, že k starým ľuďom sa úctivo správalo moje okolie.
V autobuse/vlaku keď nastúpil starý človek, mal automaticky uvoľnené miesto, v obchode sme staršiemu človeku prepustili posledný košík, pomohli sme do schodov starej susede s nákupom ... Väčšina starých ľudí si tú úctu aj "zaslúžila". Je to v úvodzovkách, lebo si v podstate nijako nemusela, úcta im prináležala práve vďaka ich veku a tomu čo v živote prežili a dokázali.
Povedzme si ale aj to, že starí ľudia veľakrát neboli drzí a arogantní. To akosi viac patrilo k mladosti. Starí ľudia z môjho detstva boli väčšinou pokojní, trpezliví, možno aj láskaví. V obchode vám nepodstrčili vozík do cesty aby ste ich náhodou nepredbehli a nevzali práve TEN bochník chleba ktorý chcú práve oni, na celom sídlisku bola možno jedna-dve "rafiky" ktorým vadilo keď ste s kamarátmi sedeli na prašiakoch na koberce, keď ste sa presunuli na lavičky v parku bolo zle lebo si nemali kde sadnúť a keď ste si sadli na múrik pri sídliskovej škôlke tak ste ho chceli zničiť, lebo veď oni o "takých" veľmi dobre vedia svoje ...
Pre ich správanie (pokiaľ nebolo extrémne) mali ľudia do určitej miery pochopenie - boli to väčšinou zatrpknutí ľudia "bití" životom a možno aj správaním vlastných detí.
Odvtedy prešli roky a časy sa zmenili. V spolocnosti sa akosi poprevracali hodnoty. Treba za každých okolností pôsobiť mlado, no "kult mladosti" nie je to najhoršie. Starí ľudia sa vďaka nízkym príjmom a vecami s tým súvisiacimi dostávajú takmer na okraj spoločnosti. Ostávajú žiť tam, kde vychovali svoje deti. Tie sa neraz rozpŕchli doslova po svete a majú vlastné rodiny. Svojim starnúcim rodičom síce možno pravidelne pomáhajú s výdavkami na byt, telefón, neviem čo, no tí sú, vďaka vzdialenosti úplne "odstrihnutí" od rodiny. Samota je veľmi nepríjemný spoločník a ak sa k nej pridá choroba, nepochopenie a sociálna izolácia, čo mnohokrát trvá roky asi sa nemôžeme čudovať tomu, že toľko starých ľudí je nepríjemných.
Človek si aj tu povie - už ma asi nič neprekvapí. A predsa ... V utorok pred týždňom prišla kamarátka domov z roboty trochu neskôr ako chodí bežne, tak musela auto odparkovať dvoma kolesami na tráve. Nikomu nemusím hovoriť aké sú trávniky na sídliskách - po okrajoch rozryté od kolies áut. No pán dôverník (má "chvíľu" pred 70tkou) sa rozhodol, že akurát teraz, v zime, potrebuje mať pekný trávnik, tak zavolal policajtov. Pokuta 60€ ale zaplatila, lebo veď áno, mala parkovať inde ... Starému pánovi to ale nestačilo - ráno ide s dcérou do auta a to má 3 gumy seknuté. Tak šla za dôverníkom, či náhodou nevidel kto to má na svedomí. Priznal sa, chcel aby sa poučila kde sa môže parkovať, ale jedným dychom dodal, že keď aj zavolá na políciu on o ničom nevie.
Nemať výchovu ktorú som spomínala vyššie tak by som mu asi povedala svoje.
Veselé Vianoce všetkým ľuďom s čiernym svedomím ...
