7,00 - odchádzam z domu. Vlastne chcel by som ... Suseda Holková má tento týždeň službu pri upratovaní vestibulu a výťahu no a dnes je deň D, kedy všetko pekne vyumýva a kým jej výťah vyschne priprie dvere na prvom stoličkou ... Ja na piatom môžem aj vajcia vysedieť lebo zase na to zabudla a vybehla si na päť minút (v reáli aj päťdesiatpäť) do obchodu. Do kelu, keby som aspoň nemal behania na pol dňa ...
7,30 - konečne si sadám do auta. Mám super susedov. Keď som im na schôdzi vlastníkov bytov vysvetlil že potrebujem viac miesta na parkovanie pochopili. Horšie je keď sa pred nás na pol dňa postaví niekto kto si len skočil na hodinku do kaderníctva cez ulicu oproti.
8,00 - na parkovanie som dnes mal šťastie, na parkovisku v centre mesta nikto nestál na mieste pre vozíčkara. Asi bolo ešte skoro a "normálne" miesta neboli všetky obsadené. Cestou som sa zastavil pre asistenta, bez neho je tour de Bariérovo dosť absurdná predstava. Je začiatok mesiaca, treba nám na UPSVaRke odovzdať výkaz. Historická budova, kde sa bez pomoci nedostanem. Krásne dvere sú také ťažké že z vozíka s nimi nepohnem. A tak ich otvorí asistent, ja prejdem dnu a prvá prekážka je za nami. Ku kanceláriám kam ideme vedú len dva schody. S tým "len" naozaj neironizujem. Bývali časy keď bolo oddelenie kompenzácií na prvom poschodí, no asistent by musel byť iný Rambo aby ma tam vytiahol.
9,00 - pošta. Tú máme v Bariérove peknú, stojí asi dvadsať rokov a okrem asi troch schodov je urobená aj plošina s normálnym sklonom. To znamená že asistent sa pri "výstupe" veľmi nezapotí. Mám tu doporučený list. Dosť nepríjemné je, že okienko mám akurát vo výške očí takže na úradníčku sa nemám šancu pozerať, nie ešte aby za tým hrubým sklom rozumela čo jej hovorím lebo to vlastne hovorím do steny pod okienkom. Nepríjemné ... Ale pani ma pozná, tak ma zavolala k balíkovému okienku a tam sme vybavili čo bolo treba. Aj takto - ochotným prístupom a chcením riešiť veci, sa dajú krásne búrať bariéry.
10,30 - ideme nakupovať! Zvládli sme knižnicu, mám aj potvrdenie z Daňového úradu (na oboch miestach majú schodolez, alebo plošinu s ktorou schody prekonám) a ideme ešte do nákupného centra. Mestský úrad vybaví asistent sám, tam je schodov ako maku na brioške a v historickej budove radnice pamiatkári nedovolia zásahy do schodišťa, nedaj Bože vybudovať výťah.
Vstup do nákupného centra je fajn, veď je novo vybudované. Musím si "odskočiť", no diskrétnosť nehrozí. Kľúče od nášho wc sú najskôr na informáciách, potom na recepcií, nakoniec ich našli v nejakej kancelárií. Ale to už som sa potil ako somár v kufri a modlil sa aby zdržiaky nepopustili. Nezradili ... Sú trénované ... Ale bol to celkom adrenalín lebo wc sa zvnútra nedalo zavrieť, takže nebyť asistenta tak si vykonávam potrebu s dverami "na škárku".
Rád by som si kúpil nejakú slušnú košeľu, nedávno som zistil že tie čo doma mám sú akési "scvrknuté". Že to bude chcieť fitko je asi jasné, ale najskôr tú košeľu, lebo v sobotu je oslava otcovej 50tky a tam nemôžem ísť v tričku s nejakým nápisom. No chyba lávky - do skúšobnej kabínky sa s vozíkom jednoducho nezmestím. Smiem si pár kusov požičať a vyskúšať ich na toalete? pokúšam sa o dohovor s mladou predavačkou. Asi nemá dobré skúsenosti lebo mi odpovedá že tovar z predajne môžem vyniesť až po zaplatení. Ako však môžem zaplatiť niečo čo neviem či vôbec využijem ... ? Slečnu z reklamy na mejkap to zjavne nezaujíma - bez zaplatenia odtiaľto neodíde ani nitka. Tak to skúšam inak - vyťahujem občiansky a nechávam jej ho ako zálohu za tovar, vtedy neochotne dovolí - jedna noha sem, druhá tam. Keď si uvedomila čo povedala možno sa pod nánosmi púdru aj začervenala, no to už naozaj neriešim. Na podobné frázy nemám dôvod byť citlivý. Košele som kúpil hneď dve a slečna mi občianku s radosťou vrátila.
Malá samoobsluha. Zoznam toho čo potrebujem nie je dlhý, no jeho zaobstaranie bude akrobatický výkon. Priestory medzi regálmi sú síce "tak akurát" ale je v nich na zemi kadečo naukladané takže keď sme skoro "zrámovali" pár fliaš oleja a nejaký ten kartón minerálky vzdali sme to a nákup urobil asistent takým spôsobom že mi ku vchodu doniesol najskôr 5 druhov jogurtov, potom nejaké tie pečeňové paštéty a syry, aby som si vybral podľa toho čo momentálne chcem kúpiť. No nič, poďme sa niekam do reštiky najesť.
Aké prekvapenie - problém. Stoly v reštike sú tak natesno že nemáme šancu. Nakoniec sa za pomoci asistenta "nasúkam" do boxu, vozík zložíme a asistent ho na ten čas, kým sa najeme odloží za dvere reštiky.
13,00 - ja chcem ísť domooov! Chcieť môžem, ale do auta sa nedostanem. Jednak keby som otvoril dvere toho svojho tak obijem lak toho, kto sa vedľa mňa tak geniálne postavil a aj tak by som to vo vozíku neumanévroval. Zlatý asistent ... Auto vyparkuje do uličky medzi radmi parkovacích miest a kým sa ja usadím on rýchlo "hodí" vozík do auta aby sme mohli čím skôr odblokovať premávku. Kým sa tak stane za nami sa vytvorila celkom slušná kolóna nervóznych vodičov.
Ideme domov. Pekný deň v mestečku Bariérovo je takmer za nami. Nemať pomoc asistenta polovicu vecí nevybavím. Prajete si ho tiež? Darujem ... vozík k nemu ako bonusl.
