Mnohí ste si povedali "a čo, veď je to normálne, pokiaľ to ten dotyčný zvláda tak prečo nie." Niektorí ste si toho možno ani nevšimli, príde vám to normálne, lebo veď aj niekto z vášho okolia dnes, či kedysi... No a sú takí, ktorí si (a niekedy poriadne nahlas) povedia - "Hajzel jeden, pred lekármi a posudkovou komisiou sa určite tvári ako najväčší chudák a tu si "behá" po obchode!"
"Chudáčkovať" pred komisiou - to je asi viac predstava zdravých ľudí, ktorí si hádam myslia že čím horšie, tým lepšie a že väčšina z nás sa tým aj riadi. Nevylučujem, sú aj takí. Väčšine hendikepovaných ľudí je tento pristup odporný a majú možno skôr tendenciu nerobiť zo svojho postihnutia tragédiu – je im jasné, že to pôsobí skôr tragikomicky. Ale späť k téme.
Nič vraj nie je čierne, alebo biele a v tomto pripade to platí tiež. Medzi chodiacim človekom a človekom s úplne nefunkčnými končatínami je celá škála možností. Niekto s hokejkami prejde aj 5 km, iný možno len 5 m a ten už potrebuje invalidný vozík - dokáže sa z neho postaviť, možno urobiť jeden-dva kroky, ale aj na to potrebuje neskutočne veľa energie a o bolesti ktorá ten krok-dva sprevádza radšej ani nepíšem.
Čo sa týka toho príkladu človeka s bielou palicou je to podobné. Veľa ľudí má predstavu, že človek buď musí vidieť normálne, alebo vôbec nič. Omyl - aj tu existujú rôzne stupne poškodenia zraku. To, že má niekto bielu palicu znamená, že si nevidí pod nohy. Nie, že nevidí absolútne. Mnohí ľudia teda vidia čítať, keď majú text tesne pred tvárou, no "pol metra" veľký nápis už vidieť nemusia lebo naň nedovidia.
Tak sa ešte raz opýtam - aká bude vaša reakcia na situáciu z perexu?
