V podstate do určitej miery aj pohyb po nej, lebo napríklad s otvorením dverí môže mať vozmen problém, no a tu to po 11 mesiacov v roku končí.
Tých 11 mesiacov v roku má vozmen smolu, lebo priehradky sú výškou prispôsobené stojacej osobe. A teda sediaci človek môže komunikovať akurát tak s tou miniatúrnou srandou, kam si môžete akože odložiť tašku. Lenže tá reči vášho (no dobre teda, nášho) kmeňa rozumieť nebude a šek jej nevyplatíte, peniaze si od nej nevyberiete a (potvora jedna), ani doporučený list vám nevydá. Musíte to teda riešiť všelijakými inými spôsobmi - úradníčka opustí svoju priehradku a vybaví vás pri okienku s balíkmi (to má nižší "pult"). Alebo vyjde do priestoru medzi ostatných, kde si svoje veci riešite ... každému na očiach.
V deň mojich narodenín som poštu zase raz navštívila aj ja. Nečudo, jej služby využívam veľmi rada, som "starý grafoman", takže kde sa mám dlhšie zdržať tam zisťujem polohu pošty, prípadne najbližšej schránky. Už som v duchu riešila ako si na predlaktí uchytím hokejky lebo keď ich niekde o stenu opriem pravidelne s veľkým rachotom tresknú na zem, keď ma pán z SBS oslovil čo potrebujem. Myslela som si, že má zo mňa pocit že som dezorientovaná, tak som mu povedala, no to už som stála pred správnym okienkom, keď tu zrazu mi hovorí, že nech idem za ním, na boku je vytvorená provizórna priehradka. Moje srdce "debarierizátora" zaplesalo! To bola doslova "priehrada"! Pred ňou dosť priestoru aj pre vozík, dokonca stolička! (viem si predstaviť že tá pomôže aj starším ľuďom, nie len nám, so zníženou mobilitou.)
A na jej druhej strane žieňa ochotné pomôcť, no to na našej pošte nie je jav výnimočný. Hoci bola už tma a ručičky hodín sa ponáhľali k piatej, pani bola maximálne ústretová. Ale toto, ako hovorím, na našej pošte nie je nič výnimočné. Píšem to len preto, lebo to celý dobrý dojem len podčiarklo.
A prečo som tu toto celé napísala? Len ako dôkaz že keď sa chce tak to ide. Platí to aj o debarierizácií ... Alebo o tej zvlášť?
