Nechcela som byť "za sprostú" a tak som začala gúgliť. Do roka 2016 som vstúpila už ako registrovaný účastník http://www,postcrossing.com
V prvých hodinách nového roka som si nadšene vyžrebovala svojich prvých 5 adries. Úplne prvou bola Julia z Moskvy. Dievčinka dostala niečo, čo by som dnes už určite neposlala - obyčajné srdečné blahoželanie, na ktorého rub som jej popriala všetko dobré v novom roku. Nejako podobne vyzeralo všetkých päť mojich prvých kúskov.
Popoludní 1. januára nám nasnežilo a ja som vedela, že ak to vydrží, von sa nejaký čas nedostanem. Tak som začala googliť. Pod heslom "pohľadnice" som toho nenašla veľa, miestami niekde nejaký e-shop, v ktorom sa dalo objednať si turistické kúsky. Vyhľadávanie v češtine bolo úspešnejšie. A ja som od údivu otvárala oči aj ústa. Objavila som úplne iný svet - predtým by mi v živote nenapadlo, že existujú pohľadnice s motívom povedzme lavičky v parku, mestského autobusu, koľajníc, či tabuľky čokolády.
Medzitým som na sociálnej sieti objavila dosť veľkú a aktívnu komunitu českých a slovenských postcrosserov. Tam mi poradili, ako si upraviť profil na vyššie menovanej stránke, čo napísať na pohľadnicu a vysvetlili nejaké tie pojmy používané v postcrossingu.
Po niečo vyše týždni mi prišlo prvé "hurray" - oznámenie, že moja pohľadnica bola doručená. Predpokladám, že adresát nebol ktovieako nadšený, keďže v ňom stálo niečo v zmysle "Hello Eka, thank you for your postcard. Happy postcrossing!" Priznám sa, že takéto hurray píšem, ak ma pohľadnica nenadchla.
No a v jeden zasnežený deň prišla moja prvá pohľadnica. Bola z Nemecka a sú na nej nejaké papagáje. Bola som šťastná, ako blcha!
Odvtedy som dostala stovky krásnych, aj menej pekných pohľadníc, či už cez oficiálnu stránku, alebo ako direct swap (priama výmena), alebo cez rôzne súťaže na sociálnej sieti, ale o tom v niektorom z ďalších článkov.
