Obchod, ktorý som už dlhšie takmer nevnímala, tam znova Bol, možno to bolo aj hudbou, ktorú som počúvala.
Jedna z prvých vecí, ktorú som si po slávnostnom (v osobnom merítku) vstupe do Aarhusu všimla, zapamätala, a ktorú som si zapamätala, že som si ju všimla a zapamätala , bol Rideudstyr, maličký obchodík s jazdeckými potrebami vedľa stanice. Z Prahy si tiež pamätám malinký obchodík s lanami, ale to nebol prvý dojem. Rideudstyr bol prvý dojem a v tom momente sa mi dánska krajina vybavila so všetkým, čo som si k nej kedy priradila. S mierne zvlnenými zelenými lúkami, farmárom aristokratom a jeho bicyklom, do toho sa primiešali postroj, sedlo, vysoké čižmy a biče z výkladu, to bude proste Dánsko, asi!
Krutá pravda o integrácii po roku: ešte stále nepoznám nikoho, kto má koňa.
Spomienky starej matere: Pamätám si, ako sa autobus štveral po Nørrebrogade do kopca (ale áno, my máme kopce), a pamätám si, ako som ten kopec prvýkrát zvládla na bicykli, ako sa som ležérne fučiac (takto to vyzerá, keď raz príde infarkt?) nechávala predbiehať babičkami (ľudia, kam sa naháňate?), aj ako som začala zlepšovať vlastné časy a predbiehať pomalých mantákov (ha, zabijem sa, keď som lepšia?).
Pamätám sa na prvé mesiace bez peňazí, lebo kde dostane predkladateľ európskeho projektu striktný termín s dátumom, hodinou a minútou, tam má inštitúcia pri vyplácaní "technické problémy" vždy presne náhodou v čase Vianoc, pred nimi a zo zotrvačnosti aj pár mesiacov po nich. Pamätám si tiež, ako sme to nejako zvládli, aj telefonáty s talianskou euroúradníčkou v Bruseli, at random a ad libitum zodpovednou a nezodpovednou za všetko a nič. Mafia.
O ulicu ďalej od Rideudstyru, pri autobusovej zastávke, som neskôr objavila ďalší shop. Handry v nich vyzerali avantgardne a teda automaticky dánsky, čiže z kategórie naozaj-nemusíš-to-mať-vôbec -na-tom-nezáleži-ale-keď-máš-je-to-fakt-lepšie. Znepokojená som pred ním stála (zdôrazňujem: je to pri zastávke!) a váhala, či sa nutne musím integrovať do tej miery, že sa budem zaobliekať práve tu. Po roku vidím, že ten kožený korzet, čiapku a putá vo výklade stále nevymenenili, rozhodne to je klasika, žiadna nová módna vlna. Škandinávsky typická tiež našťastie nie, a aj úvaha o kultúrnej podmienenosti spodnej bielizne mi je dnes asi tak na nič. V sebaegoobrane trvám na tom, že bičíky vo výklade o ničom jednoznačne nevypovedajú (viď Rideudstyr), všetko treba (každý výklad) najskôr preskúmať. V podstate bol fakt decentný. Na prvý pohľad. Môj pohľad, no.
Kritický nadhľad a sebareflexia: ten výklad som nemusela očumovať skúmať tak dlho, ale ja som občas chápavá len pomenej.
Stav k dnešnému dňu: Namiesto bičíkov skladujeme palice a konáre, ktoré nám nosí z prechádzkok dcéra. Vysoké čižmy som si ale pevne zaumienila kúpiť, bez poriadnych gumákov tu neprežijem.
Kolónka "V čom zmenil pobyt v cudzej krajine Vaše vnímanie sveta?": zbožňujem zápchy. Obzvlášť pred Vester Torv, kde autá čakajú pekne zaradené pri ľavom okraji pruhu a my spomaľujeme len kvôli špeciálnemu retardéru pre bicykle. Cesta do školy vtedy trvá cca. 1,5 Cohenovej Hallelujah, autobusom o niečo dlhšie. Ozaj, ráno som počúvala Cohena po dánsky :) Toto by mi vlani naozaj nenapadlo urobiť.
PS: Pôvodne som vám chcela popri krásnom spomienkovom článku pomstiť aj slovnými impresiami z križovatky Vennelyst Boulevard/Langelandsgade, Nørre Allée, Sydhavn, Ryersgade a Mølleparken. Ale hoci bez Nørrebrogade a Vester Torv sa to neobišlo, reálií už stačí, tb tvrdí, že aj obrázky stačia.
južný prístav
severná lodenička
v starom centre je pár umeleckých dielní, ale vo väčšine domov bývajú ľudia (pracháči)
dánski pracháči s dánskym mercedesom :)
Hlavná budova univerzity. Tento týždeň ju ministerstvo kultúry zaradilo do "kulturkanon", zoznamu najvýznamnejších kultúrnych, architektonických, literárnych... pamiatok Dánska. Všetci, ktorí v zozname nie sú, sa rozčuľujú. Konečne iná téma, ako prisťahovalci.
ešte jednu rovnakú? ešte jednu!
a jedna z nových budov univerzitného komplexu
problémy s parkovaním v centre
na koniec sveta... a potom naspäť... raz sa vrátim
she tied you to her kitchen chair
she broke your throne and she cut your hair
and from your lips she drew the hallelujah
jj, to som celá ja
