Viki zaspala, sused Havajčan, sediaci vedľa nej, si dal okuliare nech to nevidí. Asi kúzelník... Mladý Španiel sediaci cez uličku o radu predo mnou si vyložil tenisku na operadlo pred ním, čím mladej Ázijčanky cez jej lakeť naznačil, že jeho rodičia boli veľmi zaneprázdnení, k výchove sa nedostali a že má všetko v kozách, aj keby tá mladá Američanka v amoku vyhodila muža cez okienko do oblakov. Staršia Američanka-veverička sediaca po mojej pravej ruke sa bez prestania kŕmila orieškami, občas to preložila bagetou, aby sa potom zas vrátila k osvedčeným orechom. Narodila sa vo mne dilema, či si robiť starosť z chystajúcej sa vraždy alebo z lepšej životnej situácie jednej pásomnice ako hocijakého afrického dieťaťa a tak som si radšej dal na uši muziku, začal si písať do laptopu a občas sa otočil dozadu na maminu s maličkým nádherným snedým dieťatkom v lone. Z nich šiel pokoj, láska, dobrota, výbuch vďačnosti, pokoja, takže premazávanie negatívnej energie na dobrú mi šlo pomerne ľahko.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
