X+
Rodina
V rodine Emberá neexistuje mnohoženstvo (aj keď sa to v dávnej minulosti občas stávalo), Indiáni dodržujú klasický zväzok jedného páru. Dlhý čas boli striktne oddelené manželstvá v kmeňoch Emberá a Wounaan, teraz sa už objavujú miešané rodiny. Manželstvá s cudzincami, černochmi alebo miešancami sú veľmi zriedkavé. Etnická čistota zaisťuje kultúrnu jednotu a solidaritu. Neprípustné sú sobáše medzi súrodencami a bratrancami a ich potomkami. Obvyklá je rodina s veľa deťmi, až siedmimi. Celkový počet v rozvetvenej rodine dosahuje i dvadsať členov. Hlavou rodiny je najstarší člen, ktorý rozhoduje, kde sa rodina usídli, a rieši všetky vnútorné spory. Väčšinou tak, že zvolá všetkých členov a o probléme vedie diskusiu.
V minulosti rozptýlené rodiny sídlili na rovnakom mieste okolo rieky. Vytvárali skupiny, ktoré formovali spoločnosť Emberá, zúčastňovali sa na spoločných akciách, napríklad na rôznych oslavách alebo na spoločnej práci. Nešlo však o klasické dediny. Ich potreba vznikla až s príchodom civilizácie do života Indiánov.
Vplyv civilizácie na spoločenstvá Emberá
Historicky neexistovali nijakí kmeňoví vodcovia alebo panovníci, ktorí by organizovali ostatných. Jednotlivé osídlenia okolo riek boli maximálne riadené skúsenosťami najstaršieho Indiána, ktorého si vážili, rešpektovali ho a mali k nemu úctu. Inak to boli čisto rodinné spoločenstvá bez politických ambícií. S príchodom trhového hospodárstva medzi Indiánov a nových osadníkov na územie Emberá začala vznikať i potreba združovania, vedenia a volenia hovorcov jednotlivých zoskupení. S nevyhnutnosťou výučby španielčiny, potrebnej pre obchodovanie a obhajovanie svojich územných nárokov, začali vznikať školy a okolo nich aj dediny.
Pred formovaním osád sa hospodárstvo rozvíjalo v mieste obydlia jednej či dvoch rodín, okolo ktorého boli políčka a dvory s domácimi zvieratami. Vznik dedín spôsobil, že teraz si Indiáni robia políčka až za osadami. Cesta k nim je dlhšia, takisto i lov v okolitých lesoch a zdĺhavejšia je aj ťažba dreva pre stavby a remeselné ručné práce. Koncentrácia viacerých rodín do jedného územia priniesla väčšie zaťaženie okolitej prírody a odčerpávanie lesných zdrojov.
Politické formovanie
Misionári vysvetlili Indiánom, že bez znalosti španielčiny, základného vzdelania, čítania, písania a počítania nemôžu dobre obchodovať a najmä nemôžu komunikovať o uplatňovaní svojich nárokov na územie a na ochranu prírody, ktorú pre svoj život potrebujú.
V priebehu rokov 1953 - 1956 vznikali v pralesoch prvé indiánske školy, teda obydlia, kde sa vyučovalo a kde žili učitelia. Okolo nich sa začali usádzať rodiny Indiánov Emberá. Rozbehol sa program zavedenia gramotnosti, ktorý priniesol aj prvé prekladové slovníky. V roku 1960 existovali tri školské a tri misionárske osady.
V dedinách vznikali okrem škôl a obydlí pre učiteľov aj spoločenské sály a dedinský obchod. V roku 1968 bolo v Dariéne už dvanásť osád. Vtedajšia vláda generála Omara Torrijosa podporovala tieto iniciatívy a povzbudzovala Indiánov k definícii svojej politickej štruktúry. Zaviedlo sa pravidlo menovania náčelníkov, najvyšších predstaviteľov jednotlivých území. V roku 1970 bolo vytvorených ďalších osemnásť dedín. Emberá a Wounaan formálne prijali novú politickú organizáciu vedenú náčelníkmi s kmeňovýmí predstaviteľmi a dedinskými vodcami podľa systému kmeňa Kuna. V roku 1980 bolo v Dariéne päťdesiat osád a ďalšie vznikali v oblastiach centrálnej Panamy. Niektoré osady majú dokonca aj kostoly a zdravotné strediská.
V roku 1983 Emberá a Wounaan získali status samosprávneho územia. Comarca Emberá - Wounaan zahŕňa dve oddelené územia v provincii Darién - Sambú a Cemaco s celkovou rozlohou 2 757 km². V oblasti zostalo aj pár španielsky hovoriacich černochov. Na území comarcy je iba jedno malé neindiánske mestečko.
Vzdelanie
Školy, ktoré fungujú v osadách, poskytujú základné vzdelanie a výučbu španielčiny. Domorodých učiteľov je však v comarcách iba 35 %. Rozvíja sa aj dvojjazyčná výučba, aby sa zachovala aj reč emberá. Predtým šlo iba o slovný prenos, teda neexistovalo písomné zaznamenanie jazyka. V súčasnosti boli vytvorené slovníky a je nevyhnutné, aby všetci učitelia vedeli nielen po španielsky, ale aj reč domorodcov. Uvažuje sa o tom, že prvé roky školskej výučby by prebiehali v reči emberá a španielčina by bola druhým jazykom, zatiaľ však chýbajú učitelia. Dobrovoľníci z radov domorodcov, ktorí ovládajú španielčinu, písanie, čítanie a matematiku, môžu byť v školách Indiánov veľkým prínosom, ale musí ich uznať vláda, ktorá by mala dotovať školy knihami a ďalšími pomôckami. Zároveň treba, aby sa aj na ostatných panamských školách učilo o existencii Indiánov ako o neoddeliteľnej súčasti obyvateľstva a aby sa študenti zoznámili s ich kultúrou, zvykmi a umením.
Prvú strednú školu zameranú na poľnohospodárstvo a obchod založili v hlavnom meste comarcy Puerto Indio. Vznikla tu aj internátna výučba, ale zatiaľ iba pre chlapcov, pretože u Indiánov Emberá je nemysliteľné, aby dievča odišlo študovať mimo dediny. Niektorí študenti dochádzajú za stredoškolským vzdelaním aj do neindiánskych miest. Vysokoškolské štúdiá sú zatiaľ väčšinou mimo finančných možností väčšiny Indiánov, ale niektorí z nich už aj napriek tomu dosiahli vysokoškolský titul a teraz sú vodcami spoločnosti - cacique, ktorí bojujú za územné práva, chránia prírodu a odvekú domorodú kultúru.
Bohužiaľ, v súčasnosti reč emberá pomaly zaniká. Malé deti medzi sebou hovoria prevažne po španielsky a pri verejných zhromaždeniach sa rôzne problémy riešia takisto v španielčine. Pre Indiánov je to potreba prispôsobiť sa reči štátu, kde žijú, aby mohli uplatňovať svoje požiadavky. No pre kmeň Emberá je to nebezpečenstvo, že ich reč a zvyky zaniknú.
Buďte šťastní, Hirax
Knižný cestopis "Úcta k prírode a úsmev ako zmysel života" je v tlačenej forme vypredaný, k dostaniu je iba e-pub verzia.
Cestopis obsahuje približne 130 plnofarebných fotiek a okrem autorovho autentického popisu písaného „priamo zo srdca", titul obsahuje aj teoretické časti o živote a zvykov spomínaných Indiánov (mýty a legendy, pytačky, svadba, pôrod, pohreb atď).
