Asi tak desať rokov dozadu vonku mrholilo. Všetci boli nervózni, ja by som spal ako dudok a na pracovisku ma držal len prerastený pocit pre zodpovednosť. Z bežného šumu čakárne vyskočili tenké tóny detského vzlykania. Ako keď v Národnom ladí orchester a prvé husle si začnú dolaďovať tenkú strunu.
Otvoril som dvere. Na kolenách mladej panej trónila princeznička, ktorá mala miesto očí dve blankytné slzavé jazierka. Iba tenulinká hrádza zadržiavala vodopád, ktorý jej hrozil vytrysknúť z očí. Závoj zlatých vláskov jej spadal na trasúce sa ramienka.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu