Raz som viedol dialóg s jedným zanieteným vyznávačom urinoterapie. Rozprával mi, ako si nešťastne prepichol ruku v pivnici na hrdzavom klinci. Nie náhodou mal na polici svoj odparený koncentrovaný moč. Nalial si ho do dlane, ruku zovrel do päste a čakal. Dlaň prestala krvácať a ani ďalšie dni sa nedostavila infekcia či zápal. Nešiel s tým úrazom ani k lekárovi. Vysvetľoval mi, že on sa ničoho nebojí, lebo vždy má pri sebe moč. Keď ho škriabe v hrdle, vykloktá si ho raňajšou urínou. Keď cíti náznak nádchy, vťahuje urínu nosom. Potiera si ňou tvár a poviem vám, ten chlap vyzerá o pätnásť rokov mladší, ako tvrdí jeho občiansky preukaz. Vonkajšie hemoroidy si natiera raňajším močom, jednoducho cíti, že má všetko liečiť urínou, a tak to aj robí.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
