Očarenie druhou osobou je úžasné. Veľkí mystici ho ale napriek tomu nazývajú časom zaslepenosti. Majú pravdu. Stačí si trošku lepšie všímať človeka s leskom v očiach hladiaceho bezprízorne pred seba nevnímajúc okolie, prácu, kolegov, svet, padajúce konáre, znečistenie od holuba na svojej klope, proste nič. Čistý strih, reset, priestrel, droga sa rozpúšťa a príjemne účinkuje ... Celé sústredenie v mysli smeruje k jediného bodu – k zdroju oslnenia. Diagnostikovaným ľudom môžete rozprávať hocičo extra zaujímavé, oni vás aj tak budú počúvať na pol ucha a keď sa ich na konci spýtate, čo na to hovoria, jemne sa strhnú a spýtajú sa vás:
– Čo si to vravel? Prepáč, zamyslel som sa...
Trošku mi to pripomína počítačových maniakov. Kým som robil v zaniknutom rádiu Rebeca, mal som na starosti zvukárov a technikov. Po ťažko nadobudnutých skúsenostiach s ľuďmi závislých na počítačoch, začínal môj dialóg s nimi podľa tejto šablóny:
– Čau. Pusti tú myš a pozri sa mi do očí, chcem ti niečo povedať, – začal som strojovo.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
