Mám rád, keď sa zobudím.
A ešte radšej, keď vo svojej posteli.
Milujem sa z nej pozerať
cez okno na balkón.
Má to svoje výhody...
Tie štipce pripnuté na šnúre,
vyzerali ako vrany.
Na šťastie nekrákali.
To by mi ešte chýbalo,
stačili mi susedia.
Poslušne sa hojdali v objatí
jesenného vetríka.
Boli celé dochrámané
a ich srsť bola potiahnutá pliesňou.
Jednej dokonca ovísalo mokvajúce krídlo.
Sálala z nich choroba a smrť.
A potom sa jedna úplne opustila
a zrútila sa na kachličkové dno.
Tie otvorené dvere som zbadal až neskôr.
Navštívil ma strach...
Pokým sa tá najsilnejšia z nich
ťažkým pohybom neoprela o vzduch,
neveril som, že by dokázali ešte lietať.
Paplón som mal do pol tela
a verte mi - ruky nadobro ochablé...
Vranie nakazené kamikadze
vytvorilo krvavé ornamenty na plachte,
pred doletom stratilo po ceste krídlo,
hrôzostrašne zakrákalo
a až potom mi zapikovalo do tváre.
Mám rád, keď sa zobudím.
A ešte radšej, keď vedľa svojich druhov
a na svojej šnúre.
Milujem sa z nej pozerať
cez okno do izby.
Má to svoje výhody...
Hirax
