Trúbky, saxofóny
a pokrivené činely
ležiace bez noty na zemi.
Rozbité husle a violy,
tisíce trosiek laškujúcich
v kúdoloch zvíreného prachu.
Plačúci triangel
hľadajúci svoju paličku,
všade mŕtvoly členov orchestra...
A v kúte sediaci dirigent
opretý hlavou o operadlo stoličky.
Delty slaných riek
hojdajúce na jeholíci otázky:
„Museli sme sa narodiť do vojny?
Musela bomba padnúť práve na túto budovu?
Prvý krát v živote som meškal na skúšku. Prečo?
Už to nikdy neurobím...,“ – maľovali sa jeho slzy do tváre...
Hirax