X+
„Klever?“
„Áno?“ Vedel som, čo bude nasledovať, ale hra je hra.
„Sľúbiš mi niečo?“ spýtal sa ma brat jemne. Predsa len, bol o tri roky starší, musel ma stále vychovávať.
„Áno, áno, sľubujem. Nebudeme sa hádať, nebudem útočiť, budem milý a všetky podpichovačky zo strany mamy pustím jedným uchom dnu a tým odrezaným von.“
Koľkokrát už počul tento sľub? Milión krát? Pár krát sa mi ho podarilo aj dodržať, ale vždy to záviselo od nápaditosti mojej maminy. Už som si zvykol, že na mňa väčšinou nabíjala ťažké kanóny, ale na šťastie ani ja som nikdy nechodil bez nábojov. Tentoraz som sa pre istotu rozhodol zabaliť zopár húfnic na viac plus jeden obrovský žabykláč. Človek nikdy nevie, hlavne keď má divného tušáka.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
