Ráno sem iné zmatky vyrobil.Vyšou sem z domu a té kolečka kufríkovské rachotili na celé sídliskojak besné psisko z reťate odtrhnuté, nenajedné, slintajúco spenené,bastard chlpatý jeden! Ríkam si – však že len raz a dosť. Lenže ja chruňosem vyšou z domu o hodinu skorej, až kým sem si na busovej zastávkeneuvedomil, že len pol tretej ráno je. No debil vystrašený, že zmešká svojudovolenku! Čo ti budem pískať, klamať či zahovárať mačička moja výnimočná. Taksem sa zasa s tým strašidelným buchotaním na celú štvrť vrátil dom, jaktetrov strelený do kolena zalieza do dutiny stromu prevysokého, keď zmoknez oblohy kvapkajúcej. Však co by sem susedov nepobudil! Nech veďá, žesedlák Macek ide za more do Karibiku sa pripiecť jak klobáska na ohni pekelnom.
Ve výtahu nešlo svetloi místo čísla poschodia sem začau zvonec mačkať, omylom ho stískať jaktruľo do noci i ticha paneláka našeho vysokjeho bengál robit. Trhlo mai skamenel sem, no prst sem z cengáča nepustil ja idiot i ďalejzvonil na celý vchod jak hluchý Jano. Sem sa vystrašil jak veverička na prvéhomája, keď do lesa vtrhli komunisti variť guľáš z kobyly, a tak sembez rozmýšľania vybehou ty dva poschodia s celým tým ťažkým kufrom pešisťaby vrah vrahovitý dokým dôchodci nepovylízajú jak blchy z kožucha psaprašivého nakazeného. Ináč nevím co sem do neho napchau. Myslím tým ten kuforbetónový, veď sem tam dal málo harabúrd. Ešte sem tam musel pokrčiť a kolenomvepchať prázdnu škatuľu od vysávača nech mi tie fľaše slivovicové za letunepobije. No pojašil sem sa, píšem ti to úprimne ty magnet môj lákajúci ma.Neskutočne milujem ťa až za hrob svoj smíšne zarastený neupravovaný bo semnepopulárny medzi ľudmi, hlavne pankáčmi bol.
Keď sem zavrel za sebou domadvere, bou sem z behu do schodišťa s tou bagážou vysávačskou spotenýjak Pribilinec komunistický i pripadal si jak keby sem vykradou vlastnýbyt. Durak sem ja veliký...
Druhý raz sem pred odchodomz chyže hodil kuk na hodiny a vydau sa časovo správne. Zasa sems tým kufrom rachotil jak traktor v noci po dzedzine od jéerdé smradľavej,od kaluže až po komíny fajčiace oblohu spájajúce. Už len čakám, že keď sa prinavrátim budem žalobu mať od dôchodcovza rušenie nočného kľudu v schránke plechovej obitej, moje smiešne, časemprchavé meno nesúcej. No veď nech sa len opovážia! Hneď na schôdzi vyrapotám,že Lašková umývala koberec s vodou z Renaultu. Jáj pomýlil sem sa – zhydrantu. Sem len zvedavý, co bude, keď barák nám začne horet náš,spoločenstvom spravovaný, plameňmi oblizovaný. No ale odbočil semz dovolenky kvôli Laškovej zbytočne. Nech ma nepajedí, bo ju prídemv sne zahrdúsiť šálom zimným štrikovaným, babkou mojou milovanouvyrobeným, pod stromec hodeným, visačkou s mojim menom ozdobeným, z láskydarovaným!
No a potom ma po ceste nazastávku fízli stopli, bo nejaký odkundes vypil vác jak mau mohol a znísoli po ceste domov šmaril šuter do potravín. No dzíra velikánska jak Ruskopo ňom zostala do sveta sa škeriť. Sem im vysvetľuval, že do Latinskej Amerikyja letím a oni že občiansky. I spýtau sem sa ich, či si myslia že tenhlukokufor mám plný chľastu z tego magazínu s obalom sklennýmvytrepaným. Môj dokarvený prst sa im nezdau asi, bo sem si dodrbau ho na tomotváracom mechanizme kufra šalenom. No proste tri autiaky s húkadlamii dedukujúci panáci policajtskí namosúrene ma okukujúci škaredými kukadlami.
Vypustili ma na freedom nakonéc,bo sem im ukázau letový papirus. I spýtau sem sa ich, či vyzerám skutočnejak bulo, ktorý by pred holiday išou obchod vyčistiť. Seržant hlavný, čo malzuby jak noty na bubon, odpovedal mi že „héj“ i pustili ma ti do worldu. Somáriušatí smradľaví, dokopem ich rukami. Sú to, vím to už nadobro, oficíri prašiví.Pfúj, slinu púšťam na zem i preveliké jazierko vytváram na ich počesť.
Samozrejme sem nespau, rekuvyspím sa v či-fú-čiku do hlavného city. No spolužáčku ze základky sem tistretou v kupéčku na skúšku do Trenčína išla. Víš jaká bola milá? Keby semťa nemal, aj ju ohnem na záchode miniatúrnom vlakovom, čo ti budem vravieťmušlička citovo ma iritujúca si moja jediná, víš to už? Vyprávjať sa mi scelos ňú, takže sem spau teľo, jak si masochista neubližuje nožiskom po bruchu,keď si slíže vytvára i orgazmus privádza, bezsemenný vulkán v hlave mutryská od bolesti. Já nechápem ho, no on musí.
Keď do sedemvežatej Blavy semdorazil, Boris zadrbával sa s dcérkou ešče. Mali už byť vychystaní no onikdežééé. I z Blavy do Šwechatu sme total neskoro vyrazili. Jeho manchelkado neho celú cestu nervózne dávala aký je kokot, že sedlák z Martina kvôli nemu zmešká lítadlo a to uletí bezneho i bez kufra se slivovicovým šenkom. No v reále ma ale krsným menomoslovovala – neuveríš! I nepochopíš ani druhý raz – neverila, že typrávnička si. Myslela si, že ty sa jak k...a živíš. To druhé je správne, kravunemyslela.
Boris na ňu štekal, že nech užmlčí, že najvác ho sere ona s tými jej pičungami otravnými pichľavými jakkaktus mexický tekilový citrónom i soľou mastený. I já sem sa do tej hemisférynapätej usmíval spoza okínka na veterné rakúske ventilátory točáce sa jakostravské točky chachárske. Ich malá do teho taktiež štebotala, no čistýBabylón, španielska rodina sa hádajúca je hovno veliké proti nim. Tá maličkádušička sa snažila odtrhnúť od svojich taliansky sa rozprávajúcich rodičovkúsok pozornosti i nehy, ak sa bude dať. No čo z nej vyrastie? Zasalen buranočlovek namyslený umelákovský povýšenecký nadradený, né? Čo myslíš ty?Hentako ten krásny svet nevybudujeme my, myslím si úprimne. Sem sa jej spýtau –ako myslím fčil Borisovej manchelky – že v jakém je znamení. Boris sa hneďkom vepchaldo rozhovoru nášho i odpovedal za ňu, že „hnusný zákerný had“. Sem im tam skoropoťahy zašpinil od smíchu, výkaly chceli ísť ze mňa ven. Takýto rozhovor sem odBlavákov vezúcich sa v káre za dva melóny – to ti povím bez mučéňai týrania ma Sýrskou rozviedkou – nečakau veruže. „Áuuu, nebite ma týmkáblom špinavým! Sýrania nedobrí, protivinu bolácu na tele mi robíte!“
Dokátril sem sa ti na letiskotwenty minutes pred vzletom ftáka i behau sem ti tam z jednéhoterminálu do druhého jak zajac s pálivou paprikou v riti. Lítadlonakoniec samo že meškalo štyridsaťpäť minút a to sem sa zasa bál ženestihnem prestup v Düsseldorfe, nemeckom to górode.
Ale už je ok, sedím v samaľótea už frčím smer Punta Cana. Píšem si tu v lítadielku dopišťok foryou. Vedľa mňa sedí fičúr nemečkowskij. Je gut, skutočne. Teraz ma akurvátponúkol čipsami, páč sem si nezobrau, akože sem sa hral na Slováčisko ináčhrdé! Vydržím! Odolám! Videu sem film o Stalingbrade, moc ma inširovau! Nezlomíma, sem iný kus železobetónu! I pred chvíľkou sem mu mou úžasnou angličtinoudesať minút vysvetľuval, že sem v Dominikánskej Respublike ešte nikdynebou. Chvíľku sem aj dumal, že nakreslím mu mapofľak tej Dominikovej Republikyi mojej to osoby na sedadlo, čo pred nami bolo a potom medzi týmprečárknem rovnítko. No keď sa začal tváriť, že pochopil, bo ma asi okabátilnech má pokoj od opice, čo zlízla ze stromu višňového na Slovensku, prestau semten nápad realizovať.
Ti nám jídlo rozdali, rekuz tego se mám ja najíst, čo býka sem schopný na jedno posedení sežrat?A to jako ja sem doktor Sova a mám s týmto umelákovým príboremoperovat to „nič“ bez mikroskopu? Sem to pootvárau i všicky tí jednohubkydo gágora nahádzau za minútu dve, reku neserte ma, bo vám tu té nemeckéčasopisy všicky dotrhám a doneste konečne porádne jídlo. No letušé nič,len posbírali obaly i stále se usmívali, jak keby v robote neboli.Reku drbne ma tu o zem, vypadnem na tom ostrove vychudlý jak modelkamólová.
Jediný ja Slovák sem tu, ostatnívšetci jak Nemci vojnovou hanbou poznačení se tvária, určite aj sú. Iná sranda –pustili nejaký film o láske. Fičúri na totálku čumia, nemajú juv živote a tak gúľajú očami po obrazovkách. Ešteže tu v chodbičkáchpobehujú tie nemecké deťúrence. Sú zlaté jak reťázky od Číňana, len mám strach,že hajluvat začnú. No len nech jeden taký nepodarok zdvihne kypťu, zrazím ho k zemi sandálou! Sem ti vraveu, že detimilujem, mocne ma tešia? Ja vím, ja vím, ja vím do tretice všetko na zdraví, užťa očujem jak mi ríkáš, že sa miluvať začneme až keď ti spravím deťátko,zapamätal sem si.
Ale vrátim sa ešte k týmNemcom kaput Hitler Stalin victory. Nejakí sú ti vystrašenko, život moc vážneberú do rúk svojich. Sem sa s nafukovacím vankúšikom hrau pod hlavuslúžiacim i silne sem ho zatlačil, reku nech vyfučí obrovsky megarýchlokysličník z nego. Obzrela sa po mne snáď tretina dojčland osádky aeroplánu.Sa asi zľakli, že okínko nám vyvalilo vyrútilo i duše im cezeň vyfučá doéteru. Mínus šedesát celzia ti tam bolo, no neprežil by ani kapitán.I jeden ešte väčší i vác vyholený na letisko M. R. Stefúnika jak já,na mňa iný kuken namosúrený hodil, jak lano na parohy lósa ve Fínsku mrazivom hodílovec lesný. Sem ten vankúšik na omluvu skoro sežrau, reku nech ma nedotrhá jakhajzlák od zlosti, že sem ho zebudil ze sna o tom meči fičúrskom, čo tenchalanisko len tak ledabolo vytáhol z kameňa. Epos to známy germiansky ajVágner – ne Karel no dojč – do teho noty dau. Dávno, sto rokov i vác dozadku, Níberlungen prsteňový sa mi marí názov niesol.
Len tí nohy legsovitje mojedlugotánske trápia ma tu v tom oceľovom vtákovi, sem tu zaseknutý jakprostata do mechúra zahryznutá. I ľutujem, že sem si do kompíku nestáholsoftík, čo mau ten Arab v tej scénke, keď sadou do lítadla, usmál se nasuseda, openoril notebook i tam mu začali bežať odpočítavacie sekundy jakna bombe 10-9-8... hehe. Pamatáš sa? Pozerali sme to spolu, si to vtedy hneďnepochopila, víš už? Možno by ma letušky i zalinčovali, hasácim prístrojemubili na kašu zemákovú i títo chrobáčiky by si ty už nikdy nečítala.
Tak ja už sem konečník, bo nakonci psaníčka sem. No ak sa udeje niečo extravagantne interesting,dopísmenkujem tommorrow. I už sa ti nevím dočkat, čo ma v tom svetedominikánskom čeká, keď už mám ten all inclusive pobyt v batohu. Zatál sami moje opatruj i buď poslušná, oko moje tretí ťa vidí! Ľúbim ťa jaksedlák vidly, ty moja vatrička zaláskovaná, mocne mňou ľúbená, posolstvo životaveseljeho se mnou šíraca medzi vedome nevedomých zaspatých, či na justdrémajúcich. Cmuk tvoj Macek
Macek
Poznámka Maceka:
Príbeh dovolenkový poukazujúci na slovenskje i iné náturysvetovje napísau Macek né Hirax poondený! On je hovno suché suchárovité, nevížit jak ja! Sú to príbehy skutočné vymyslené i neskutočné dofarbené. Neuveríte,no ľudská fantasy je bezhraničená. Múžete zavrít očiská i za sekundu stena Proxime Centaury, postavíte si tam house i žijete si. A nikdy sauž nemusíte vrátiť. Neveríte? No just zažmúrte kukadlá! To vysvetľuje prečo súpsychiatrie plné zdravých ľudí i šibnutí ludzé sa dôležito po svetenadŕdajú. A vy všetci Slovenčináre i iní jazykovedci odpustite mi, noja museu som. A sprosto nadávate i vy tak sa nehrajte se mnú, bo vásdo riťe nakopem cez interweb! Váš Macek sa ozve ve štvrtek 19.6.2008 kolemdesáte...
