Mohol mať okolo osem rokov. Praktizovala na ňom typickú benevolentnú výchovu, aj keď ona to volala „voľnou, láskavou výchovou“. Dokonca ho nedala ani do školy, vraj ho učí sama. Nikdy som ich učiť sa spolu nevidel, asi mali vtedy prázdniny.
Viete, ako sa ten chlapec správal? Ako jeden rozmaznaný „fracek“, ktorý občas plačom, inokedy zúrivými scénkami manipuloval mamou, aby dosiahol, čo si zaumienil. A ona ho raz bila po riti ako besná, inokedy sa s ním láskyplne túlila. Keď som ich tak pozoroval, hovoril som si, že ak budem mať niekedy deti, tak by som bol nerád, keby som sa dopracoval k niečomu podobnému. Čo sa týka výchovy i jej následkov na dieťati.
Benevolentní rodičia chcú, aby boli ich deti šťastné. No ak im budú dávať iba lásku bez určovania hraníc, nedosiahnu ani ich šťastie, ani sami nebudú spokojní s výchovou. Nezametajte deťom cestičku, neodstraňujte im prekážky z cesty, ani jeden z vás tým nič nezíska. Iba dieťa učíte, že preň urobíte všetko, hoci aj s vyplazeným jazykom a vyčerpaní na doraz. Buďte si istí, že ak tak nebudete konať zo svojej harmónie, zneužije to.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
