Starnúci muž s očami dieťaťa a dušou pubertiaka, ekológ. Zaujímam sa o zdravú stravu a píšem články o správnom stravovaní. Recepty často zdieľam na https://adroma.sk Zoznam autorových rubrík: Z prírody, Zápisník strážcu, Krajina, Alternatívy, Úlety, Súkromné, Čierna kronika
Čo už je lepším symbolom jesene, ako orosené ranné pavučiny? Čerstvo vyliahnutá pavúčia mlaď sa púšťa do makrokozmu sveta na jemných vláknach, ale mikrokozmos ich starších súpútnikov, ohraničený krajnými vláknami siete, sa posúva len celkom pomaly, nebadane
Niečo sa deje, čosi visí vo vzduchu! Jeseň býva rôznorodá, ale toto už prestáva byť sranda.
V prírode pomaly ubúda motívov a možno aj preto fotograf hľadí pozornejšie okolo seba, vyberá si, hľadá motívy. Jedným z takých je čoraz nižšie slnko, ktoré dokáže navodiť krásnu atmosféru, poskytne snímke plastickosť, prežiari ju farbami. Netreba sa však obávať ani priameho protisvetla. Digitálny fotoaparát umožní okamžite skontrolovať a prípadne korigovať výsledok.
Tých, ktorí náhodou zablúdili na môj blog a boli z môjho posledného príspevku zhrození, znechutení, vydesení či inak konšternovaní, upozorňujem, že tentokrát to naozaj bude o niečom celkom inom. Neváhajte, kľudne kliknite.
Z očí do očí (Eye to eye) Fransa Lantinga je kniha naozaj krásna a inšpiratívna. mňa však k tomuto blogu inšpirovalo niečo iné. Fascinuje ma, že v 21. storočí, v dobe úžasnej techniky a neobmedzených možností, nás, pánov tvorstva, trápia fóbie. Ničím nepodložené predsudky znamenajú okamžitú smrť množstva najrôznejších drobných živočíchov zašliapnutím či pľasnutím len kvôli tomu, že ich neopodstatnene neznášame. Dokonca aj kolega na blogu Stanley, zručný fotograf fantastických námetov, má problémy s odstraňovaním pavučín zo záhrady. Veruže by nám občas nezaškodilo zohnúť sa k zemi, znížiť sa na úroveň miliárd nepomerne úspešnejších organizmov a pozrieť sa im do očí. Možno by sme stratili predsudky voči ním. Možno by nám ani to nepomohlo. V tom prípade ma ešte stále teší aspoň pomyslenie, že rôzne zoofóbie nám vlastne len aktuálne pripomínajú miesto, odkiaľ sme vzišli... A možno je práve toto tá správna výzva. Máte možnosť prejsť na blog nižšie alebo vyššie, alebo kliknúť na pokračovanie tohto.
Ak sa človek dosť dlho pohybuje v prírode, máločo ho dokáže prekvapiť. Napríklad ročné obdobia hore nohami.
Včera ráno, keď obloha neplakala ako dnes a slnce bolo rozihrané, tešilo sa na zenit, ma v hrabušickom rašelinisku prekvapila námraza. Uznajte sami – srieň v prvej dekáde septembra!
