"TO? zopakuje Marcel mnou položenú otázku (TO je názov, nie hocijaké iné to a už vôbec nie "to")
No čo ti mám povedať. Nikdy nezabudnem na obdobie, keď som čítal TO
Tá nádherná atmosféra detstva čo sa mu tam podarilo vykresliť, absolútne fenomenálne medzihry, no proste King na vrchole."
Už už ju beriem do rúk s tým, že TO je presne TO, čo chcem, ale nedá mi (TO) a pýtam sa (TOTO):
"A čo Osvícení?" (to je tá kniha, čo podľa nej ten Kubrick natočil vtých fantastických vizuáloch ten geniálny horror s tou šialene mrazivouhudbou a tým mrazivo šialeným Jackom "Heeeeere's Johny" Nicholsonom -túto vetu pokojne považujte za Tajný podtip č.4a).
Marcel sekundu porozmýšľa a povie:
“Ak si nečítal Osvícení, to je ako keby si nežil!" (čo, ako isto uznáte, je dosť dobrý argument, pretože, kto chce nežiť?).
Položím TO späť na policu a do tváre sa mi slávobránou vracia bezradnosť, akoby si len bola bývala odskočila uľaviť.
"Aha" hlesnem a skúšam posledný pokus v zúfalej viere, že nejakým zázrakom pochopím, ktorú knihu si vybrať.
"A Svědectví?"
"Ach, Svědectví." (vzdych predchnutý nadšením, nasledovaný krátkym tichom)
"Svědectví je asi najlepšia kniha, akú kedy Stephen King napísal."
Z čoho mi tak nejako vyplýva, že ak som ju nečítal, je to ako keby nežila minimálne celá moja rodina.
Tak. A teraz si vyber.
Ľudská pamäť býva prchavá, chvály horeuvedené si však takmer isto eštepamätáte. Nuž, a teraz vedzte, že jestvuje kniha, ktorú by som vámvychválil práve tak a ešte viac, kniha, čo vás zahalí v oblak vôní (imenej vábnych pachov, aby ste náhodou neboli prekvapení) a zblbne vástak, že ju v omámení budete hltať až do jej fenomenálneho dvojkonca(keď dočítate, pochopíte, prečo dvojkoniec) Ako špeciálny bonus kstrhujúcemu príbehu človeka, ktorý sa podujal vytvoriť najvyššiu,definitívnu, dokonalú vôňu, pritom dostanete fascinujúco popísanýproces výroby parfémov a spektakulárne opisy čuchových orgií hlavnéhohrdinu, geniálneho odľuda Jeana Baptista Grenouilla. Vravím vám,voňavejšiu knihu ako Parfum - Príbeh vraha ste ešte nečítali a už aničítať nebudete, pretože Patrick Suskind v nej vzal nápad a vytlačil hoako citrón tak, že mu z neho v lepkavých rukách neostala ani len kôra.
Je to kniha, ktorú ak ste nečítali, je to akoby spätne až po Adama s Evou.nežila celá ľudská rasa.
Pretože je strašne fasa.
Literárne čistá krása.
Nápadov úplná masa.
Absolútne prvá klasa.
Chválim ju tu zas a zasa.
Fakt, verte mi, najviac dá sa.
Do čierneho priamy zásah.
Na záver teda ešte malá ukážka toho, o čom tu spievam ódy a môžem ísť.
Zámerne som vybral pasáž z úplného začiatku, pretože už tá dokáževyselektovať, kto knihu znesie a kto nie. Rozhodne nie je určenáútlocitnejším povahám a ľuďom pre obedom a po opici. Veď uvidíte. Radšej sa však s vami rozlúčim už teraz, nech vás pri čítaní neruším.
Majte sa.pekne.
"V dobách, o ktorých budeme hovoriť, vládol v mestách zápach sotvapredstaviteľný pre nás, moderných ľudí. Zapáchali ulice smetím, smrdelidvory domov močom, smrdeli schodiská zhnitým drevom a potkaním trusom,kuchyne nahnitou kapustou a baraním lojom; nevetrané izby páchlizatuchlým prachom, spálne zapáchali nakyslým smradom znečistenýchplachiet, navlhnutými perinami a štipľavo nasládlym zápachom nočníkov.Z komínov to páchlo sírou z garbiarní, páchly štipľavé lúhy, pribitúnku páchla zrazená krv. Ľudia smrdeli potom a nepratými šatami, zúst im páchli skazené zuby, zo žalúdkov cibuľová šťava a telá, ak užneboli príliš mladé, páchli starým syrom a kyslým mliekom avredovými chorobami. Smrdeli rieky, smrdeli námestia, zapáchalikostoly, páchlo to pod mostami a v palácoch. Sedliak zapáchal rovnakoako kňaz, remeselnícky tovariš rovnako ako majstrova žena, páchlavšetka šľachta, ba dokonca i kráľ, ktorý smrdel ako dravé zviera, akráľovná ako stará koza v lete i zime. Pretože rozkladná činnosťbaktérií nemala v osemnástom storočí ešte žiadne medze, a tak neboloľudskej činnosti, ani tvorivej ani ničivej, nebolo prejavu klíčiacehoči skomierajúceho života, ktorý by nesprevádzal zápach....."
(Patrick Suskind: Parfum - Príbeh vraha)
