Ešte stále vo včerajšej náladičke priam hýrim vtipom a výrečnosťou. A samozrejme sa mi to nielen prepečie, ale hodina navyše pekne odsejpá k všeobecnej spokojnosti všetkých zúčastnených. Okrem toho, ranné slnko je úplne božie, tak akurát a Gomez, ktorých som po ôsmich rokoch a štyroch vymeškaných albumoch znovu pred pár týždňami objavil sú to najlepšie, čo sa mi v tak nádherné ráno mohlo pritrafiť.
9:50
V autobuse rozmýšľam, čím to asi bude, že takmer všetky dievčatá cítia v istom bode svojho života potrebu ovešať si školský vak medvedíkmi, prípadne inou plyšovou háveďou, macíkovia však bezpečne vedú o pár konských dĺžok. Čo ako sa totiž snažím, žiadny poctivo freudovský sexuálny pôvod tejto úchylky neviem nájsť, čo ma nepríjemne prekvapuje, keďže som si myslel, že už všetko viem :) Nuž ale, zdá sa, že ako insitný psychológ som v tom prípade v koncoch a že to bude chcieť naštudovať nejakú analýzu symbolov, prípadne sa spojiť so známou psychologičkou S.L. a vydiskutovať vzniklý fenomén.
11:28
Pri Avione, hneď vedľa McDondu, je trávnik, pekne zostrihaný, prijemný. Nie že by som sa chcel chváliť, ale práve na ňom ležím a lebedím si. Ďalšia hodina za mnou, lážo plážo, mám asi tak 2 hodinky voľno a slnko sa mi už poriadne zahryzlo do čiernych riflí a hreje ma na stehnách.Skoro by som povedal, že mám slabiny v jednom ohni ;) Tu popis končí, pretože prichádza autobus.
12:22
Prepisujem článok.
12:59
Náhodný čitateľ XY číta článok.
13:25
Iný náhodný čitateľ číta článok a následne kliká na karmu :)
14:78
Takýto čas neexistuje.
15:51
Niekde sa celkom isto niekto usmial.
17:08
Zo zástavky Nevädzová odchádza smerom na Domkársku autobus číslo 66. Podotýkam, že autobusom 66 som v živote nešiel. Nevädze, len tak mimochodom, by už mali kvitnúť.
Majte sa pekne.
