Nie je to tým, že by som nemal čo povedať.
Alebo prestal myslieť.
Alebo prestal kecať a tváriť sa múdro a maskovať tým fakt, že si sám svoje rady strkám za klobúk. Až príliš dobre vediac, ako veľmi by mi ich dodržiavane urobilo život lepším.
Kiež by.
Ale bol by som to vlastne ešte ja?
Nechcem ja byť vlastne niekým úplne iným?
Poťažmo, nechceme to tak trochu všetci?
Poťažmo, čo je to kurva za slovo, poťažmo? Kde sa tu berie? Znie, ako keď skomolíte dokopy pyžamo a sťažeň. Hej, poťažmo, gettafukouttahere, toto je seriózny článok! Teda bol :)
I think I think too much.
Škoda len, že mi jarný vietor vyfukuje myšlienky z hlavy skôr než sa vyzujú a že neskôr zachytené sú už iba vzdialeným obrysom čohosi, čo sa pri bližšom obzretí aj tak napokon ukáže byť len otáznikom, množiacim sa geometrickým radom.
Množiacim sa delením.
A potom, keď už v hlave okrem otáznikov nemám nič iné, sa presne tieto zaoblené mršky, ktorých tvar isto nie náhodou pripomína telo ženy mužovi večne neznámej, premenia na háčiky a zaklapnú pekne jeden do druhého, uväzniac tak v strede svojej pomyselnej reťaze mňa ako ich pôvodcu a prazdroj, najväčší otáznik, v očakávaní odpovedí.
Ktoré nemám.
Tak napríklad toto bola v podstate len jedna nehanebná slovná onania, ktorá sa síce celý čas tvárila, že niekam smeruje a napokon aj tak nedospela k žiadnej ohurujúcej múdrosti. Ts, ts, ts... Ale pozor, slovné orgie sa moje ja spred pár hodín práve chystá zavŕšiť monštróznou vetou mudrlantského typu:
Avšak občas, čuduj sa svetre, keď rezignujem na márnu snahu dopracovať sa niekam v honbe za všeobecne použiteľnou instantnou pravdou, sa táto zrazu na pár chvíľ odhalí v podobe pochopenia stavu vecí len na základe pocitu, s hlavou prázdnou a myšlienok zbavenou.
Kým to hľadám, nič. A potom keď to nečakám, bang!
Ako sa vraví: Watched pot never boils.
A ja sa pýtam : Smoked pot never what?
Čo tým chcem vlastne povedať? Lebo tuším by sa po všetkom tom obkecávaní hodilo aj dať tomu nejakú pointu.
Takže:
Čím ďalej tým viac zisťujem, že starý, dobrý Sokrates mal fakt pravdu - ja len "viem, že nič neviem".
A že nevedieť a ani sa o to nesnažiť je občas veľmi, veľmi uvoľnujúce.
P.S. Tento článok mal ešte niekoľko neuveriteľne duchaplných statí, dávajúcich mu oveľa hlbší a ucelenejší význam, autor sa však v cibrení jednotlivých pasáží tak zamotal, že mu prichodí ako dobrý nápad zverejniť aspoň túto črepinu, lebo ináč by sa text s vysokou pravdepodobnosťou zaradil do dlhého radu článkov, čo nikdy neboli dokončené, pretože autor, povedzme si úprimne, je lenivý blbec. Poťažmo pako :))
