Umučenie diváka

Tak som si povedal, že sa s vami podelím o zistenie vyplynuvšie zo sledovania drásavého bijáku zvaného Umučenie Krista. Reku, precítim Veľkú noc až na kosť a pozriem náboženský megahit, nech viem o čom vlastne bola tá hystéria o napaľovaní CD-čok farármi a následné bootlegové premietačky nedočkavým pravoverným. No a ty vole, to vám boli občas haluzné scény priam lynchoidného charakteru, prípadne slušne zvládnuté hororové zábery. O posolstve sa dnes baviť nebudeme, akurát mi napadlo, že aha, aké zaujímavé, väčšina fanúšikov tohto filmu sa krvákov a všeobecne akýchkoľvek rušivých obrazov stráni ako čert kríža (čoho iného, že :) a pritom len stačí naservírovať hrôzu na striebornej tácke vhodného príbehu a - voilá! zrazu nemajú problém odsledovať systematicky dôkladné kaličenie ľudského tela (s božskou podstatou či bez, tela rovnakého ako máme všetci) až do chvíle kým nie je zaliate krvou od hlavy po päty. Že to zvládam ja, ošľahaný tuctami temných filmov, mi pripadá normálne. Že to v Umučení Krista strávia i zarytí odporcovia násilia na obrazovke, častokrát konzervatívni dedkovia a babky, je naopak, vskutku bizarné. Žeby sme vo svojej prapodstate zbavenej civilizačno-ideologického nán

Tomáš Batik Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny