Môže skúsiť o tom, čo zažil. Ale písať o tom, ako stojí pri pokladni a predavačka rad radom bloguje všetko, čo kúpil, asi nie je až taký blogovský nápad. Predsa len, minerálka, blogurt a oblogený chlebíček nie sú až také originálne. Zaplatí a blogček, čo mu podávajú, hneď aj zahodí. Je taký smädný, že ešte v predajni otvorí fľašu a poriadne si blogne. Ako tak blogá, cíti, ako mu blogodárna tekutina vracia do tela život. Možno by mal napísať o minerálke, aká je úžasná a tak, ľudia, pite ju v kvantách! Keď je smäd zažehnaný, chce vyjsť von, ale dvere sú nejako zablogované, nedajú sa otvoriť. Kopne do nich botaskami Reeblog, čo nosí, ale ani sa nehnú. Asi bude musieť preliezť cez oblog. Chvíľu to trvá, ale nakoniec je predsa len vonku. Chválablogu! Už myslel, že tam stvrdne naveky. Na obloge niet ani mráčika. Vychutnáva si prvé jarné slnko a rozmýšľa. Napíše o tom, ako keď bol malý, nevedel vyslovovať R a musel chodiť k blogopedičke? Alebo niečo o toľko prepieranej blogalizácii? Hm, to asi nie, veď predsa nie je antiblogalista. Tak o čom potom? O jeho obľúbenej filmovej triblógii Krstný Otec? Alebo byť pre zmenu trochu politicky uvedomelý a venovať článok deblogácii ruského dlhu? Nikdy ešte nepísal o autách. Možno by mohol venovať pár riadkov novej Dacii bLogan.
E E. Ešte tak pozerať sa po autách, to áno, ale písať o nich, čo on vie? Snáď keď si nejaké konečne kúpi. To bude radšej písať o blogách na mobil, ten už má dávno. Je to oveľa blogickejšie. Nejako sa však nevie rozhodnúť. Má pocit, že mu z toho čoskoro blogne. Keď to takto pôjde ďalej, môže ísť rovno na blogotómiu.
Blog blog.
Blog.
Blo-blo-blog.
