Tomáš Batik
Slová už boli vypovedané a leteli vesmírom
Stretol ju v podchode. Stála opretá o stenu a z diaľky bolo spočiatku vidno len špičku jej cigarety. Najskôr sa sem uchýlila pred nepriazňou počasia vychutnať si zopár ničím nerušených šľukov. Pôvodne chcel len tak prejsť, niečo na jej vzhľade ho však upútalo a zastavil sa. Pozrela sa na neho bez záujmu, aspoň sa mu tak zazdalo. Každopádne, vedel, že sa jej za každú cenu musí prihovoriť. Cítil to. Cítil to tak silno ako už dávno nič predtým. Tu jednoducho nebolo o čom rozhodovať, ak by to neurobil, vyčítal by si to ešte večné veky. Netušil síce, čo jej vlastne povie, ale to v tej chvíli nebolo ani trochu podstatné. Pristúpil k nej o krok bližšie a bez zaváhania povedal: "Máš sa ?"
