Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Spoločnosť, Dumky a úvahy, Vážnejšie dumky a úvahy, Autizmus, Viera a ja, Médiá a komunikácia, Moje malé postrehy, Spomienky na minulosť, Príbehy zo života, Ako si žijeme, Na margo, Bežecký tragéd, Pohodička
Človek, ktorý pred rokmi balansoval na hrane života a smrti. Diagnostikovali mu rakovinu semenníkov, rakovinové bunky mu neskôr metastázovali do žalúdka, pľúc a aj mozgu. Podstúpil štyri cykly chemoterapie, dve operácie. „Budeme Ťa zabíjať. Keď to prežiješ, vtedy nad rakovinou zvíťazíme,“ hovorili mu doktori.
Už 32 rokov viem o tom, že mám sestru. Ale že by som mal aj brata? Veľkého Brata? Dlho sa mi o ňom ani len nesnívalo. Až v posledných rokoch sa začalo pošuškávať, že existuje. Najskôr som tomu odmietal uveriť. Ale všetko nasvedčuje tomu, že je to pravda...
To, čo tieto "herečky" na javisku menom svet produkujú, je vážna dráma, ktorej scenáristom je osud a režisérom život. Pre postavy v tejto hre sa rozhodli z vlastnej vôle. Každá v nej hrá samú seba.
Dnes som dostal pomyselnú facku. Verím, že ma konečne prebudí. „Jožo, nemôže Vás mať rád každý. Keby tomu tak bolo, bola by to predovšetkým Vaša negatívna vizitka. V takom prípade, keby Vás každý miloval, by ste zároveň upadali do podozrenia, že nemáte chrbtovú kosť,“ poučil ma skúsenejší kolega.
Pozeral som v piatok večer na Markíze nemecký thriller Experiment, vychádzajúci zo skutočného príbehu zo Stanfordskej univerzity. Robili tam experiment s 20 ľuďmi – 10 „hralo“ (za peniaze) väzňov a 10 dozorcov (výber bol náhodný, pred začiatkom pokusu dobrovoľní „pokusní králici“ nevedeli, koho budú hrať). Pokus trval tuším 14 dní, počas ktorých mali dozorcovia za úlohu udržať poriadok bez fyzických trestov. Cieľom bolo zistiť, ako sa mení správanie ľudí, keď sa odrazu (bez vlastného pričinenia?) ocitnú tak v mocenskej, ako aj podradnej pozícii.
Ak by sa polyhistor Matej Bel dnes prebral z večného spánku, mal by to asi ťažšie ako za svojich čias. Pochopiť celý ten komplikovaný a bláznivý svet...Vtedy mu bolo byť polyhistorom! O svete sa veľa nevedelo, jednotlivé vedné odbory boli málo rozvinuté. Progres sa meral minimálne niekoľkými rokmi.
Uvedomujem si jednu vec. Ak by sa moji rodičia rozhodli 33 rokov dozadu pre interupciu (samozrejme o nej nerozmýšľali, toto je len príklad), ja by som tu nebol. A to isté si môže povedať každý z nás. Mali sme šťastie, že naši rodičia boli zodpovední a že nám svojvoľne nezobrali dar života.
Tak som ten nemecký film videl. Pád tretej ríše – film o posledných dňoch Adolfa Hitlera a jeho súkmeňovcov, film o konci sna o tretej ríši. Latka kvality bola na základe publikovaných recenzií a iných referencií postavená vysoko. A naozaj musím povedať, že film túto latku nepodliezol. Oplatí sa ho vidieť.
Nechcel som už dnes písať, ale nedá mi. V dnešnej Lampárni na Markíze som videl šokujúci príbeh dokumentujúci absolútnu ignoranciu a ľahostajnosť štátnych úradníkov. Pomôžte si, ako viete! Ten príbeh sa týkal mentálne postihnutého človeka...
Tá pani má okolo 40 rokov (nie je podstatné koľko presne) a trpí sklerózou multiplex. Keďže štátni úradníci „ohodnotili“ jej chorobu číslom 5 (v škále 0-10), má smolu. Potrebné lieky jej poisťovne nepreplácajú. Na to by potrebovala „pohybovať sa“ v škále 0-4. Tak rozhodli niekde za stolom v štátnom úrade...
