Aj profesori vedia..

Nedávno sme spomínali na našu milovanú strednú školu. Pozerali sme si fotky na webe a rozplývali sme sa nad tými chodbami na obrázkoch, nad tabuľami, triedami, učebňami.. Skvelý pocit.. A tak sme si aj zaspomínali na pár hlášok našich obľúbených profesorov. Naša matematikárka, keď sa blížilo vyhodnotenie známok na vysvedčenie, zvykla sa pýtať študentov, ktorí boli medzi dvomi známkami, na akú známku sa cítia. Samozrejme, že každý študent povedal , že chce jednotku. Na to ona vždy povedala"Hééééééj? A máte veľké statky?" Náš ekonomikár bol zlatý chlapík. Nohy mal krátke, bruško pivné, brada, fúzy.. No povedzme, že Rumpeľ :) Zvykol nám rozprávať látku a nakoľko sme nemali učebnice, rýchlo sme si zapisovali všetko čo povedal. Raz keď mal takto asi desaťminútový monológ, tak povedal "Toto si nepíšte.. Toto vám nadiktujem." Pamätám si na očarujúcu vetičku z jeho úst "Keď bude oficiálne vyhlásená devalvácia, tak bude devalvácia oficiálne vyhlasená!" Poprípade keď sme nedávali pozor a vyrušovali, tak prišiel k lavici a povedal "Nevyrušujte lebo vás vycápem pravítkom po lavici!". Nikdy to nespravil.. Nemal totiž pravítko :) Naša pani profesorka triedna raz keď sme mali poslednú hodinu účtovníctvo, tak sme sa balili a boli na odchode. Otočila sa a povedala "Vyložte si lavice." No a do štvorice nemôžem nedoplniť našu milú pani profesorku slovenského jazyka, administratívy a spoločenskej komunikácie. Na ňu máme veľmi pekné spomienky. Snáď spomeniem to, že na písomkách na literatúre sme mali na laviciach otvorené učebnice a odslova doslova sme odpisovali otázky. To nebola písomka ale obkreslovanie písmeniek :) Ale to pani profesorke nestačilo. Obkreslené písomky ohodnotila na známku chválitebný.. Raz na administratíve a korešpondencii vyslovila krásnu vetu "V druhom ročníku sme sa rozprávali o rozmnožovaní, ale nikdy sme ho nepraktizovali." V tom momente ako to dopovedala, ja som bola jediná, ktorá si vlastne uvedomila čo pani profesorka povedala. Ostatní ju ani nepočúvali a robili si čo chceli. Pani profesorka narážala na učivo v druhom ročníku, kde sme preberali kancelárske prístroje a medzi ne patrí kopírka.. Alebo keď sme vyrušovali a keď sa pani profesorka zobudila z vlastných monotónnych slov, tak vykríkla "Ja vašu dušu!!!" A takto by som mohla pokračovať donekonečna.. Kým by sa mi nevyčerpala studienka myšlienok na výroky profesorov. Naozaj krásne spomienky :)