Lieta sa do vesmíru, nadzvuková rýchlosť je už všednou záležitosťou, miliardy baktérií kapitulujú pred našimi sérami - ale stále je na svete veľa vecí, ktoré človek nedokáže. Tak napríklad sedieť v hojdacom kresle a nehojdať sa :)) Zoznam autorových rubrík: Dni môjho detstva a roky po ňo, Hlášky, Nedeľná chvíľka poézie
Toť pred týžňom o takomto čase som už netrpezlivo čakala na príchod sesternice s Alexíkom a sestry s jej deťmi. Bol predĺžený víkend, doma som bola po mesiaci, tak som prestupovala z nohy na nohu a každú chvíľu som bežala von pred dom a obzerala som cestu či ich nevidím..
Deti majú nevyčerpateľnú studničku hlášok a vtipných poznámok. Neraz mi však až rozum zastane (v tom najlepšom slova zmysle) pri pomyslení, čo všetko tie deti napadne :)
Naše deti – vlastne sestrine deti Miška(9) a Marek(5), moje vydarené krstňatá majú radi zvieratká.
Nuž, teraz som sa zamyslela.. na dve sekundy... a pochopila som, že zmysel pre humor a minidávku občasného výpadku myšlienok mám po mojej mame.. :)
Mám synovca. Už má 14 rokov. Ale ako každý pubertiak má veľmi pestrú slovnú zásobu. No toto sa udialo, keď mal Filip tuším 5 rokov.
Program divadla West na nasledujúce dni. Skutočne náhoda alebo treba trochu fantázie? Však pozrite sami:
Nedávno sme sedeli so spolubývajúcimi za stolom a rozprávali sme sa. Spolubývajúci si uvaril polievku. Wifonku. Viete, tá, čo sú tam rezance zabalené do malého sáčku, ku tomu dávajú korenie a neviem aké zabalené ingrediencie. No proste, brčkavá polievka. Ako môj brat volá. Zalial si to vodou, sadol si za stôl a miešali lyžicou. Čuchal, či má vôňu aspoň tak dobrú ako sa z nej parilo. Nabral si na lyžicu prvú dávku a s chuťou dal do úst.
Je neuveriteľné ako ma hudba dokáže ovplyvniť.
Dnes som šla s kolegyňou na obed do mesta. Po hľadaní malého rýchleho občerstvenia bez množstva ľudí sme natrafili na novú predajničku v podchode na Hodžovom námestí. Pečú tam fornetti a aj pizzu. Tak sme sa dohodli, že si dáme pizzu. Vošli sme dnu a čakali v rade.
Domov z práce chodievam električkou. Niekedy je to zaujímavé, sledujem ľudí, obzerám si malé zavesené letáčiky na tyčkách a z nich sa niekedy dozvedám novinky. Pozdĺž celého vagóna je nad hlavami priestor na reklamy pre rôzne vystúpenia a podujatia v meste. Dnes ma zaujal jeden plagátik.
Trapasy su súčasťou každodenného života. Ja som tiež ten "šťastný" človek, ktorému sa občas chtiac či nechtiac podarí vyrobiť nejaký trapas.
Inšpiroval ma tu článok o tom ako mamička povedala pred svojim dieťaťom vulgárne slovo.
..veľmi pekne a bez uvedomenia sa zapíliť poriadnu hlášku :)
Potrebujeme – jedného kolegu, priestor na zrealizovanie výstrelku, jeho mobilný telefón, dve minútky a predmet, ktorý verbálne použijeme proti kolegovi. Všetky tieto ingrediencie zmiešame a môže to vyzerať asi takto.
..cetou z autobusu som uvidela hnedú tisícdvestotrojku a v nej Aťa - 1ks. Taký krásny - sviňa jedna. Stále rozmýšľam čo spôsobilo jeho nevhodné správanie. Však vžime sa do jeho situácie a pocitov. Opakujte po mne:
