Toť nedávno, keď sme znudené sedeli v izbe, pri zapnutej telke, v ktorej bežal práve nezáživný nekonečný seriál a vtom Peťu napadlo aby sme si zahrali. Ja som sa na ňu pozrela, či to myslí vážne, no keď som videla jej iskričky v očkách a dvíhajúce sa obočie, vedela som, že sa budem musieť hrať. Poviem vám, aj po rokoch čo som sa naposledy hrala túto hru, som sa do nej vžila. A tak sme oprášili známe meno, mesto, zviera, vec, a už som vyťahovala papier a pero a kreslila si kolónky. Normálne ma to začalo baviť!Po pár kolách sme sa opäť tvárili, akoby nás nuda začala provokovať, keď nám vtom skrsla skvelá myšlienka.„Tieto normálne veci ma už nebavia,“ povedala Peťa.„Tak si tam niečo pridajme. Ale nie, herec, spevák, športovec, ale vymyslime si niečo iné.“ Odpovedala som jej a začali sme premýšľať. Áno, premýšľať. A tak sme zrušili meno a vec, pridali sme si tam novú kolónku film a pesnička. Prvé a jediné STOP! nám šlo o čosi pomalšie, pretože rýchlo nájsť názov filmu na A nie je až tak jednoduché. No dobre, Americká krása, juj no neviem čo som tam vtedy dala ale tento film nabudúce dám ja! Po pár dňoch Peťa prišla znova s návrhom novej hry. Ja som už tentokrát neváhala a už som držala pero v ruke.„Dajme si tam zasa niečo nové.“ Navrhla som. A tak už z tradičného meno mesto, ostalo už len mesto. Ešte sme to inovovali štátom, pretože Peťa pozná kadejaké štáty, a čo je najhoršie, ju napadnú hneď! Dali sme si tam ešte pesničku, a ja som opäť prišla s návrhom. „Zopakujme si angličtinu. Dajme si zviera po anglicky.“ Povedala som a to som nemala robiť. Nieže som v tej chvíli mala hlavu zrazu prázdnu, ale ani jedna sme si nespomenuli na cat či dog. A to je už čo povedať. Keď bol papier plný, dali sme novú hru. Už vidím ako si ťukáte na čelo, že čo to tie dve stvárajú. Nuž, nuda sa dá zabiť všelijako. Toto je taký fajn relax. Dali sme si novú kolónku. Nadávka. A aby sme ostali v angličtine, povolili sme si nadávku v tomto jazyku. Hádajte, v koľkých nadávkach sme sa s Peťou zhodli :) Nie, nie, známe P a K sme tam nespomenuli. Zaujímavé je, že nám obom napadol Somár.A takto zabíjame dlhé zimné večery. Ak teraz krútite hlavami, že to vy sa nebudete hrať, pretože je to hra detinská, možno ste to ešte nevyskúšali. A kľudne sa inšpirujte našimi inováciami. Autorské práva nie sú žiadne :)
Meno, mesto, zviera, vec...
Pamätám si, ako sme na hodinách literatúry „drvili“ na papieri slová na vybrané písmenko, lámali sme si hlavy a rozmýšľali, nad mestom na R, alebo zvieraťom na E. Je to v podstate veľmi zábavná hra, pri ktorej človek musí zaloviť vo svojich vedomostiach a rýchlo napísať celý riadok, aby s radosťou v hrdle vykríkol STOP! Peťa – moja kamarátka zo školy, s ktorou sa delím o náš podnájom, priam zbožňuje túto slovnú hru.






