Muž za pultom

Okrem chlapov, čo tam po práci prídu na jedno orosené. Jednému štamgastovi dokonca veselí kamaráti namaľovali od krčmy po bránu prechod pre chodcov, aby potrafil domov. Krčma stála v príjemnom prostredí, blízko potoka, všade okolo stromy a čerstvý vzduch. Aj preto sme tam radi chodili, posedieť na terase vonku. Keď som bola v študentskom veku, takú typickú krčmu vlastnil jeden krčmár. Bol to dobrý človek, pracovitý, no to, že celé dni prebýval v krčme ho priviedli k láske k fľaške. Zašlo to až tak ďaleko, že ku sklonku svojho života už ani bez alkoholu nevedel existovať. Mal také obdobia, že keď ma videl sedieť pri stole, prišiel ku mne a povedal„Môžem Ťa o niečo poprosiť?? Nalej mi.“ Ja som bola rada, že si vyskúšam pohľad spoza výčapu. Poprípade, keď niekto prišiel a vypýtal si od neho pivo tak zahlásil„Nemáš čo robiť? Nalej si!“ Jedného dňa sme sa vybrali s kamarátom posedieť a pokecať. Krčma bola plná, chlapská vrava sa rozliehala po celej miestnosti, vedľa mladí hrali biliard či šípky. Prišli sme k výčapu a kamarát vypýtal dve kofoly, rum pre suseda a ešte jedno veľké pivo. Krčmár sa potácal za pultom a snažil sa hľadať poháre, aby všetko nalial.„Štyristosedemdesiatšesť korún“ vybľabotal keď čapoval pivo.„Koľkoooo???“ neveriacky sa opýtal kamarát. Krčmár sa pozrel do plafóna. Na jeho tvári bolo krásne vidieť ako rozmýšľa a počíta. Trvalo to hodnú chvíľu, s kamarátom sme sa začali baviť na ňom, ale čakali sme aký výsledok z jeho pivného dychu vylezie.„Tridsaťdva korún!“ dopočítal krčmár matematikár a spokojne čapoval ďalej.„Počkajte, to je zasa nejako málo.“ Ozval sa kamarát.„Tridsaťosem!!!“ opravil sa krčmár. To už sme prijali, predsa len nenecháme ho trápiť sa s počtami. Vedela som, že niekde v šuflíku medzi štupľami a žetónmi má kalkulačku, ale už sme to nechali tak. Zaplatili sme, zobrali sme si poháre a šli sme si sadnúť.Dlho predlho sa tá krčma pod vedením milého, skromného krčmára držala na výslní. Možno od toho večera tam aj stúpli ceny, možno bola preslávená po širokom okolí. Ale nakoniec sa po jednej záverečnej navždy zatvorili dvere. Po čase sa opäť krčma otvorila, ale už s iným krčmárom. Dvere do izbietky, kde si uchovávam spomienky a zážitky zo starej krčmy, ostanú otvorené večne...