Na diaľku sympatická mladá žena, ktorá to v živote vie a má svoj život a prácu. Na blízko radšej nenapíšem tie superlatívy, ktoré mi víria v hlave. Prečo sa tá žena bojí vody? Prečo sa tak stráni kúpania, umývania, prania si vecí. Nie je možné, aby si obliekla pulóver, prepotila ho do nitky, večer dala do skrine a o týždeň si ho obliekla do práce. To snáď ani nie je pravda. Pri otvorení dverí do jej izby, by bola facka lepšia ako sa zhlboka nadýchnuť. Ako je možné, že žena vydajachtivá sa o seba nevie postarať? Ako sa chce postarať o svojho budúceho partnera, keď sama nevie čo so sebou. Je fakt potrebné aby sme museli robiť nenápadne triky a ťahy aby si dotyčná uvedomila, že niečo nie je v poriadku?Celé dva roky som ja a kámoška trpeli. Dýchať v domčeku, ako sme náš podnájom familiárne volali, to bol snáď boj o život. Nechápali sme, ako je to všetko možné. Vážne sme trpeli. Ale ako povedať mladej žene, že smrdí? Nikdy sme neprišli na spôsob, ako jej to do očí povedať. Prečo sa ľudia dokážu do krvi pohádať, vynadať si do najškaredších slov aké len naša slovná zásoba vymyslela? A prečo nedokážu povedať priamo čo si kto myslí, v dobrom duchu a pochopením a pomocou. Keď nás to už fakt že dožieralo, tak sme nechávali celé dni okno otvorené. Na to sa náš „smradko“ hnevala, pretože jej bola zima. Radšej zima, ako smrad, hovorili sme si medzi nami dievčatami. Už to bolo fakt neúnosné. A tak, ako sme ráno vstávali, tak sme si nahlas vraveli Och Zuzka, tento dezodorant je fakt super, vôbec sa nepotím, a keď hej, tak to príjemne vonia.. a podobné rečičky. V duchu sme si priali, aby to dotyčná počula a uvedomila si, že hygiena ono to zas nie je až tak ťažké. A koľko parfumov sme vyskúšali, aby sme prišli na to, ktorý je najlepší. Naše rozhovory, keď bola spolubývajúca doma, sa točili výsostne okolo kozmetiky a antiperspirantov, a sprchových géloch. Neuveriteľné. Pochopila, nepochopila, nevedeli sme, pretože aj keď sme zasiali, úroda neprichádzala. To snáď nie je pravda!! Vraveli sme si, keď sme prišli domov z mesta a v kuchyni sme našli topánky od spolubývajúcej. Príjemne voňali. A ona? S kľudom si ich ráno zasa obula a šla spokojne do práce. „Mám plán.“ Navrhol Braňo, keď sme sedeli a dumali, ako ju naučiť sa starať o seba. „Dajte na jednu stranu vaše kozmetické prípravky, na druhú stranu dajte jej. A povedzte Nájdi 28 rozdielov..“ ukončil to. Ako vtip a nápad to bol super, ale neuskutočnili sme ho. Predsa len, dotyčná bola citlivá osoba a možno by to ani nepochopila. A tak sme trpeli ďalej.Až raz.. Stal sa zázrak. Odsťahovala sa. Napadá ma pri tejto príležitosti jediné slovo. Vykúpenie. Našla si nové bývanie, a dozvedeli sme sa, že býva s jednou dievčinou v jednej izbe. Chúďatko, spomínali sme si na ňu. Určite trpí tak ako my, priali sme jej na diaľku pevné nervy.Bŕŕŕ, pri písaní týchto riadkov som nejako zacítila ten smrad čo som kedysi čuchala. Ak sa vám pri čítaní urobilo nevoľno, buďte kľudní. Pri reálnom čuchaní toho neopísateľného smradu, by ste určite odpadávali alebo prinajhoršom by ste prišli o čuch :)Tak teda ľudia, umývajme sa!! Ide predsa o naše nosy!
Nájdi 28 rozdielov alebo Ako som si pričuchla..
Už ste si niekedy poriadne pričuchli k spotenej pazuche ženy? Ja teda som nemusela nos dávať príliš blízko aby som necítila koľká bije. Dotyčná mala asi na nose určitý filter alebo niečo fakt odolné voči zápachu. Poviem vám, keby som to na vlastnej koži nezažila tak neverím!