Nie sme zlí

To by som mohla napísať do nejakého románu. Nič také sa v kupé nedialo. Práve naopak. Dobrá nálada panovala na každom centimetri, každý sa tešil, že cestuje.. V tom vlaku sedeli mladí ľudia, partia. Bolo ich približne dvadsať. Boli to ľudia, mladí umelci – amatéri, ochotníci z nášho mesta. Do takéhoto zoskupenia sa dostali asi pred polrokom, keď takisto mladí ľudia, ale z Nórska, prišli do nášho mesta. Priniesli iný druh kultúry. Iný rozmer hudby či vystupovania na javisku. Bola to partia ôsmich ľudí tzv. Diskoteam. Zvláštne, všetky štyri baby z Diskoteamu sa volali Hannah. Obľúbené meno. Boli to práve oni, čo dali dohromady mladých cestovateľov vo vlaku. Toto zoskupenie mládeže sa nazývalo TenSing. Bol to názov všetkých podobne založených ľudí v Európe. Hrali, spievali, tancovali. Hudobno-tanečné divadlo. Vlak ich viezol na medzinárodný festival TenSingu do Brna. Preto tá nálada. Tešili sa, že budú môcť zahrať skvelé divadlo a ukázať sa ako veselá kopa. Polovica cesty už bola za kopečkom, keď sa naraz otvorili dvere na kupé a dnu vpálil vedúci výpravy Peťo.„Nevideli ste Kamila????“ skríkol zadychčane. Baby v kupé sa na seba pozreli a nechápali. Nijakého Kamila v skupine nemali a žiadny s nimi necestoval. Pozreli na Petra. Zavrel dvere a bolo ticho. Ubehlo pár minút a dvere na kupé sa znova otvorili. Tentokrát do nich vošiel Robo.„Nevideli ste Kamila?“ opýtal sa podobne ako pred ním Peťo.„Akého Kamila??“ začala sa smiať Maťa.„No Kamila nášho..“ povedal Robo a viac ho nebolo. Stále nechápali a nechápu dodnes. Kamila nikto nikdy nevidel. Po návrate z festivalu do rodného mesta rozprávali príhodu z vlaku ostatným, ktorí sa nemohli zúčastniť Brna. Od tých čias sa stal Kamil maskotom TenSingu. Nikto ho nikdy nevidel, nikto sa ani nezamýšľal ako vyzerá. Nikde sa neukazoval na vystúpeniach. Nebol zverejnený na pozvánkach, či plagátoch. Bol to náš imaginárny maskot. Náš maskot. Do tejto skvelej partie som patrila aj ja...P.S. Nikdy sme sa ani nedozvedeli, prečo vtedy vo vlaku Petra a Roba napadlo hľadať Kamila. Vlastne, ani to nebolo potrebné. Boli sme radi, že ho máme...