Predajca vs. zákazník

Bolo niekedy podvečer, keď som sedela za stolíkom a čakala na ďalšieho zákazníka. Vtom sa spoza rohu objavil pán a zamieril si to priamo ku mne. Bez slova si sadol na stoličku, neodpovedal ani na môj pozdrav. Nenápadne som sa nadýchla s myšlienkou No super to začína. Položila som mu otázku, pre mňa tak samozrejmú Ako vám môžem poradiť.„Predplatenú kartu.“ Povedal bez toho aby sa na mňa pozrel.„Občiansky preukaz Vás poprosím.“ Povedala som mu a zároveň vytiahla spod stola pár balíčkov, aby si zákazník mohol vybrať telefónne číslo. Podal mi preukaz a ticho si začal preberať balíčky. Ja som si zatiaľ opísala údaje z dokladu, a čakala kým si vyberie. So slovami To je jedno mi podal jednu kartu. Zobral si preukaz a uložil si ho naspäť do peňaženky. Vytiahol peniaze, mne sa vytlačila registračná listina.„Nech sa páči, tu Vás poprosím podpísať.“ Otočila som mu papier a podala pero. Kým zákazník podpisoval, ja som nablokovala kartu.„Ale ja to chcem registrovať na firmu.“ Ozval sa.„K tomu budem potrebovať výpis z obchodného registra.“ Zareagovala som.„Ja mám veľa paušálov na firmu, vytiahnite si údaje z počítača.“ Zareagoval on.„To je v poriadku, ale ja potrebujem ten výpis.“ Zopakovala som moju požiadavku.„Na orsr.sk si to môžete pozrieť, určite máte internet.“ Zareagoval pomedzi zuby. Už som vedela, že to nebude krátka návšteva, no ja som zopakovala, že na registráciu predplatenej karty potrebujem výpis z obchodného registra.„Vy ste vymetená. Vravím vám, že mám veľa čísel na firmu u Vás. Keby manželka s dcérou nechceli Vášho operátora, tak sa vyseriem na Vašu firmu.“ Odpovedal.„Nie som vymetená ale na registráciu karty na firmu potrebujem výpis z obchodného registra.“ Povedala som mu s kľudom v hlase.„Povedzte mi Vaše meno, budem sa na Vás sťažovať.“ Arogantne na mňa vykríkol.„Nech sa páči, je to Vaše právo spísať na mňa sťažnosť, prefotím Vám registračnú listinu, tam máte uvedené moje meno.“ Podala som mu kópiu listiny. Bez slova si ju zobral, postavil sa a odišiel. Ja som ostala sedieť v nemom úžase, na to prišla ku mne moja vedúca a opýtala sa, čo chcel ten pán keď taký nahnevaný odišiel. Opísala som jej celú situáciu, krútila hlavou, že ešte na večer nám sem začnú chodiť ľudia a budú nás rozčuľovať. Povedala som jej, že ak príde na mňa sťažnosť, tak bude vedieť čo je vo veci.„Avšak svojím podpisom na registračnej listine súhlasil s tým, že predplatená karta je zaregistrovaná na neho ako fyzickú osobu.“ Zavŕšila som môj monológ.Človek je tvor rozmanitý, každý máme právo mať zlú náladu. Ale keby každý si mal vybavovať svoju zlosť na inom človeku, tak by sme sa už všetci snáď pozabíjali. Zvlášť práca na predajni, kde sa vystrieda kvantum ľudí so svojimi požiadavkami, a rôznymi náladami, je ťažká. Je to zároveň krásna práca. Ja za tri roky (ak nepočítam roky odpracované na predajniach s iným sortimentom) som sa naučila zvládať námietky aj nálady ľudí. Nikdy som sa nehnevala na zákazníka, ktorý na mňa zvýšil hlas len preto, lebo sa mu nepáčilo, že ja si plním len svoje povinnosti a držím sa pracovných postupov. Každý takýto výstup ma posunul ďalej, naučil ma veľa. A za to som vďačná práve ľudom :)