Trapas ako hrom :)

Keď som ešte pracovala v jednom nákupnom centre na kraji Bratislavy, do hypermarketu sme to mali od predajne pár krokov. Preto som často využívala na konci šichty návštevu toho obchodu. Nakúpila som si potraviny a potom bola radosť na druhý deň, keď som mala volno, že nemusím nikam chodiť.Jedného dňa som sa tak vybrala na nákup. Poznala som tam pracovníkov, a vždy sme na seba kývli hlavou na pozdrav. Tentokrát sa na mňa neusmievali len predavači, ale aj zákazníci. Zdalo sa mi to zvláštne, ale nakoniec som to zakončila tým, že snáď v ten deň vypadám dobre :) Obišla som si regále, všímala som si ako sa na mňa ľudia pozerajú a.. lichotilo mi to. S úsmevom na perách som si vystála radu k pokladni, zaplatila a vrátila som sa na predajňu. Prišla som k pultíku, podala kolegovi nejaké keksíky, ktoré si žiadal kúpiť, otočila som sa a išla som dozadu zložiť nákup."Beličková!! Však Ty máš dieru na zadku!" vyletelo z kolegyne a začala sa smiať. Ostatní kolegovia sa na mňa pozreli a výbuchy smiechu sa nekončili. Zahanbene som utekala dozadu skontrolovať si zadok. A veru neklamali. Na zadku som mala dieru ako hrom!! Tak preto všetci ľudia v tom obchode si ma obzerali. Ktovie čo si pomysleli. Prišlo mi až zle, keď som si spomenula na tie ich tváre a úsmevy. Však sa mi všetci smiali!! Našťastie sa šichta končila a ja som si moje "dierované" nohavice prezliekla. Našťasite sme do práce chodili v rifliach a prezliekali sme sa do firemného oblečenia.Doteraz nechápem ako sa mi mohla taká dierisko urobiť na zadku, a nechápem ako som si to nemohla všimnúť.. Nuž čo, narobila som rozruch v nákupnom centre. A možno som do sveta módy priniesla nový trend :)