Som študent…mama tvrdí, že večný…ja teda dúfam, že nie…že jedného dňa to skončí a ja sa zaradím medzi pracujúcich…hm, keď nad tým tak rozmýšľam, čo je zlé na celoživotnom vzdelávaní? Zoznam autorových rubrík: Tunisko, Zamyslenie, Knihy, Zo života, Nezaradené, Woody Allen
Počúvať cudzie rozhovory je neslušné. Ale keď niekto rozpráva tak hlasno, že ho môže počuť celý vlakový vozeň, pravdupovediac, nemáte na výber. A tak som si vypočula zopár historiek jedného železničiara.
Nie som človek, ktorý si nevyhnutne potrpí na výzore. Ale niekedy si dám naozaj záležať. Dokonca moja snaha občas prinesie aj nejaké to ovocie a pri pohľade do zrkadla nemusím len mávnuť rukou. V takých prípadoch na seba žmurknem, našpúlim pery ako kačička (určite to každý poznáte z profilových fotiek na facebooku...nie mojich) a vyrazím do ulíc sebavedomá a s hrdo zdvihnutou hlavou. A potom ma označkuje holub.
Cirque du Soleil. Moja mama už dlhé roky túžila si ísť pozrieť vystúpenie tohto mnohými ospevovaného cirkusu. Plánovala, že buď pôjdeme do Budapešti alebo do Viedne. No nič z toho nebolo. A ako sa vraví, keď nejde Muhammad k hore, ide hora k Muhammadovi, tak aj Cirque du Soleil prišiel za nami do Bratislavy.
Vyrozprávam vám príbeh človeka, ktorého meno nesiem, i keď by som nemala, ale osud to chcel. A som na to hrdá. Bude to o hrdinovi, ktorý to celý život o sebe nevedel. O hrdinovi, ktorý zachránil život a doteraz to nikto nenapísal...
