Bol vecer, pomaly sa stmievalo. Na stole otvorena kniha a ja neviem svoj zrak odtrhnut od sveta tam za oknom. Konecne prestalo prsat a zrazu vidim, ze z malych dveri na nedalekej streche vychadzaju tri osoby. Jednu som s prekvapenim spoznal hned... hruba rukavica na ruke a na nej nedockavy dravec, ktory ma este stale zakryte oci. Hoci na streche, ale predsa sokoliar. A dalsie dve osoby, strecha - nestrecha, museli byt jeho obecenstvo. Sokoliar zakratko vypustil svojho zverenca a ten sa po malom prieskume opat pevne chytil rukavice. Niekolkokrat sa to opakovalo a kedze sa rychlo stmievalo, pomaly sa vsetci pobrali prec zo strechy.
Hrady, zamky, predstavenia sokoliarov... ale strecha:)? Aj tak sa mi to velmi pacilo. Sokoliar na streche! Urcite nie som sam, kto si ho na tej streche vtedy vsimol a zaujimalo by ma, co si o nom asi tak druhy mysleli? Mozno, ze co si to tam ten na tej streche dovoluje?, ma na to vobec povolenie? alebo to si nemohol najst v meste lepsiu zabavu, co si o sebe vlastne mysli? Bez pochyb by sa naslo aj mnoho takych, ktori sa tesili spolu s nim a nadsene pozerali.
Kto to vlastne bol? Dobra otazka, na ktoru sa asi nikdy nedozviem odpoved. Verim ale, ze je to ten typ cloveka, ktory miluje to co robi a ako som si vsimol, tak ani rusna periferia mesta mu neprekaza v tom, aby sa venoval tomu, co ma rad a co ho urcite svojim sposobom naplna.
