Nemal som vo zvyku čítať knihy, čo sa chvalabohu pred asi 2 rokmi zmenilo. Dovtedy som ich čítal, ako to povedať, len preto, aby som ich čítal, alebo ak som ich čítať musel (čo bol ešte horší variant).
Skôr, ako som začal nejakú knihu čítať, pozrel som si koľko má strán, koľko kapitol ma čaká a niekedy dokonca aj ich názvy. Od toho sa podvedome odrážalo celé moje nasledujúce čítanie. Už som sa plne nesústredil na text, a božechráň niečo medzi riadkami, ale skoro po každej strane som pohľadom v rýchlosti prešiel na okraj listu strany, aby som skontroloval jeho číslo. V duchu som nerozmýšľal nad ničím iným ako: na ktorej strane som bol, aká ma čaká, koľko strán ešte dokonca, na koľko menších podjednotiek si to množstvo strán ešte rozdeliť, aby to bolo stráviteľnejšie... Počas čítania (hrubších kníh) som sa nevedel napríklad dočkať, kedy už konečne prekonám tú magickú stovku, dvestovku a podobne.
Jeden priateľ mi pred časom posunul jednu knihu od C.S.Lewisa s názvom "Bůh na lavici obžalovaných". Od Lewisa som mal už v tom čase prečítané Kroniky Narnia (oveľa jednoduchšie napísané) a s chuťou som sa pustil aj do tejto knihy. Ako som ale čítal kapitolu za kapitolou, uvedomoval som si, že iba! čítam. Že moje oči prechádzajú iba riadok po riadku, číslo strany za ďalším číslom a úpenlivo som očakával pri otočení strany, že uvidím začiatok novej kapitoly, resp. aspoň koniec tej rozčítanej.
Keď som túto knihu s úsmevom zatváral, po prečítaní poslednej strany, a v duchu som si robil čiarku, že zas je jedna za mnou, predostrel mi Niekto v mysli otázku: "Vieš ty o čom si vôbec čítal alebo si len tak zabil všetok ten darovaný čas? ...však ty si si ani nevšimol, že názov kapitoly súvisí s kapitolou!" A vtedy sa to stalo... Uvedomil som si, že ten vnútorný hlas má pravdu.
Dalo mi to zabrať, kým som si odvikol od mojej závislosti pozerať na čísla strán a lámať si nimi hlavu po celý ten čas čítania knihy. Teraz, keď chytím knihu do ruky, čítam a počet strán ma netrápi. Je to akési oslobodenie sa, pri čítaní sa cítim SLOBODNÝ. Môžem v pokoji čítať a uvažovať nad prečítaným. Vôbec si nerobím ťažkú hlavu z to, že by som sa mal na nejakú časť kapitoly vrátil a prečítať si ju ešte raz. V pokoji sa vrátim a možno práve vtedy pochopím a prijmem niečo, čo autor napísal pre všetkých, ale nie všetci sú to schopní prejať. Akoby povedal Lewis, zostávam "zaskočený radosťou".
Podľa mňa sú knihách do C.S.Lewisa (a množstva iných autorov) čísla strán úplne zbytočné, ...miestami až na škodu.
Ale však... ten obsah knihy musia podľa niečoho očíslovať.
