"Chce to čas, ten všetko lieči." Ako v tejto chvíli nenávidí túto vetu... Je tak neobyčajne povzbudivá až je mu z nej na nič. Ale všetko ide ďalej. Čas sa nezastaví a jemu neostáva nič iné ako čakať. Alebo nie?
Ticho. Tak hlučné, až ho z neho rozbolela hlava.
Samota. Spoločné pohľady sa stávajú utrpením.
Slová. Pár slov a všetko bolo inak. Všetko mohlo byť... Prečo?
Akú veľkú silu len vedia mať...
Úsmev... je vodou na púšti.
Otvára tenkú knižku...
"Prosím ťa o milosť... zjednotiť s tvojou vôľou a pokojne prijať bolesti, zranenia... každý iný kríž, ktorý pochádza z tvojich rúk. (...) obráť na dobro všetko zlo."
...slová modlitby mu prenikajú celé telo a stláčajú mu srdce.
Život ide ďalej. Bez neho... (?!)
Musí žiť!