Syndróm "just guy"

Veľmi sa mi pačila taká malá chytaná za slovíčka, ktorá sa točila okolojedného. Bolo ním slovo "just", v tomto prípade "len". Scéna bolanasledovná. Novoprijatý účtovník Henry vybehne za zpráceobchádzajúcoupredavačkou Molly, s otázkou či by mu mohla vysvetliť prečo je všetko v tomobchode s hračkami také... povedzme divné. Odpoveď... je to predsa čarovný obchod s hračkami. Henry na to... možno je veľký a zvláštny, ale stále je to len obchod s hračkami. Molly ho následne zhodnotí ako "just guy" , pre ktorého "veci" okolo ktorých prechádza a žije, nehľadiac na to, čo si myslí... sú stále len veci. "Toto je len lavička, toto je len strom, je to to, čo to je. Nič viac."

Keby som bol psychológ, asi by som so stopercentnou pravdepodobnosťou:) nazval just guy-om človeka, ktorý trpý nejakým druhom komplexu menej cennosti. Objektívne vzaté by mohlo časté používanie slova len mať istú tendenciu podceňovať svet okolo seba a tým aj seba, jeho neodmysliteľnú súčasť.

Psychológ ale nie som:), takže syndróm just guy si zadefinujem sám. Hmm... určite sa zhodnem s Molly v jej poznámke, že je to človek, ktorý pozerá na veci také aké len súa nie aké by mohli byť alebo "sú". Kedže za nimi nevidí nič viac, určitemu rýchlo zovšednejú, stanú sa z nich banality a to najhoršie, že si nato všetko náš just guy zvykne. Podľa mňa sa tento syndróm dá vystopovať v širokej vekovej škále aurčite sa v jednotlivých etapách života odlišuje. Veď predsa, životstále prináša "len" niečo nové. Potom mu už nezostáva naozaj nič iné ako chodiť po svete a len ráno vstať, len mať priateľov, len byť rodičom, len chodiť do práce a z práce, len ísť občas do kostola, len hovoriť, len myslieť... len žiť zo dňa na deň. Nie je tragédiou vidieť niečo len krásne? Stratiť len nádej? Ničiť len život??

Obzvlásť mi je ľúto takýchto ľudí, pretože o niečo predsa len prichádzajú. V sobotu ráno len vstať a dať si len čaj pri pohľade na len pod mrakom deň. Ísť s priateľkou na prechádzku a len tak sa celý premočený po zničoho-nič daždi na seba len usmiať a počas rýchlej cesty domov zakopnúť pohľadom len o dúhu. Škoda vidieť len majestátne štíty, len kvitnúci mach či len nekonečné more...

Najťažšia otázka je ale stále nezodpovedaná. Ako to liečiť? Stačiť by mohla jednoduchá otázka, pre každého človeka so syndrómom just guy veľmi zrozumiteľná. "Nie je len len?" Pretože ak áno, potom stačí jednoducho všetky predchádzajúce len nahradiť slovom skutočný. V prípade odpovede nie netreba dokonca nič nahradzovať. Stačí iba spojiť a vložiť pred každé len.

ps: áno: začať skutočne žiť
pss: nie: začať nielen len žiť:)