Moje aktuálne hodinky sú Apple Watch šiestej série. Objednal som si ich koncom marca 2021, z nemocnice. Dúfal som, že po veľkej noci prídem domov a počkajú ma ako darček k meninám (Igor - 10. apríla). Vyvinulo sa to nakoniec inak a čakali ma dlhšie, ale prišiel som. Bolo 28. mája, takže darček k narodeninám, ktoré oslavujem posledný májový deň. Moja kondícia bola nulová, začal som ju sledovať na hodinkách v rovnomennej aplikácii Kondícia. Začal som plniť ciele a uzatvárať kruhy. Hrám s nimi takú hru, že plním pohybový cieľ a dynamicky si ho nechávam nastavovať hodinkami, ktoré mi ho pochopiteľne zvyšujú. Držím to už 224 dní a budem zrejme musieť zmeniť stratégiu, lebo aktuálny cieľ je takmer 6-násobne vyšší, ako som začínal v máji. Verím, že k tomu sa ešte vrátim v samostatnom článku. Cieľ je meraný v kilokalóriach, no u mňa chôdza zohrala rozhodujúcu úlohu. Preto sa zatiaľ zameriam len na kroky.
Krok, vyzerá byť jednoduchý pohyb, no nie je to ľahké. Vidím to teraz na malej ročnej vnučke, ktorá robí prvé krôčiky. Vie to už pekne, no potrebuje oporu. Ak sa zabudne, pustí sa a urobí 4-5 krokov. Prípadne sa s ľahkosťou posadí, či kľakne a pokračuje po štyroch. Za chvíľu už bude pobehovať. U mňa to bolo iné. Hlava chodiť nezabudla, no nevedela pochopiť, že telo to nevie. Nevládze. Postavili ma na nohy a tie sa len triasli. Trvalo pár týždňov, kým sme s fyzioterapeutom pokročili k prvým krokom s tzv. G-aparátom, s chodítkom. Neskôr sme zvládli trasu k dverám a nakoniec aj celú chodbu. Mohol som ísť domov a tam sme pokračovali. Prvé kroky doma s chodítkom, neskôr od nábytku k stene, k zárubni. Po troch týždňoch už chodítko netreba a prichádzajú prvé schodíky. Najprv dva, neskôr dvakrát po osem, teda jedno poschodie a aj celé schodište. To mi dalo možnosť ísť von a začali prvé kroky vonku, prechádzky od lavičky po lavičku, s prestávkami. To celé som absolvoval už s hodinkami na ruke a data sa zbierali. Prvé dni chôdze koncom mája mi to napočítalo za celý deň len v priemere zhruba 500 krokov. V júni to postupne išlo hore s denným priemerom cez 3000, takže spolu koncom júna to bolo cca 95000 krokov. Počas júla sa mi podarilo denný priemer viac ako zdvojnásobiť, takže kumulatívny súčet už bol vyše 300000 krokov. Počas augusta pomaly pominuli vážnejšie zdravotné komplikácie a viac som sa venoval rehabilitácii, cvičeniu a prechádzkam. Augustový denný priemer dosiahol cez 11000 krokov, čo už je veľmi slušné aj pre bežne zdravých ľudí. Závisí, aký majú režim a druh práce. Je to už pomerne ambiciózny cieľ. Mne sa ho v septembri podarilo ešte trochu navýšiť a tak som koncom septembra dosiahol prvý milión krokov. V októbri som mal možnosť stráviť pár dní vo Vysokých Tatrách hlavne kvôli dýchaniu a čerstvému vzduchu. Zvládol som pekné túry v okolí Štrbského plesa, najkrajšiu z nich na Predné Solisko som popísal v článku o PF 2022. Denný októbrový priemer takmer 17000 krokov znamenal ďalšieho “pol mega”. V novembri som posunul priemer ešte o trochu vyššie, strávil som tri týždne v kúpeľoch v Tatranskej Kotline a teda som dosiahol dokopy druhý milión. Najkrajší výlet s bratrancom Ferom bol ako vo sne. Voľný deň, sviatok 17. novembra, celodenná túra na chatu Plesnivec. Stretnutie a kamzíkom už bola len čerešnička na torte. V tento deň som mal 32670 krokov, moje post covidové maximum. V decembri po návrate z kúpeľov som absolvoval ďalšie kolo vyšetrení s perfektným výsledkom, že moja trombóza je kompletne zrekanalizovaná. Vysadili mi lieky po 12-tich týždňoch. Z pohľadu krokov som si držal slušný štandard vyše 13000 krokov denne. V januári ma čaká niekoľko vyšetrení súvisiacich s pľúcami. Cítim sa fajn a verím, že bude dobre. Okolo troch kráľov som uskutočnil cez voľné dni pár pekných mrazivých prekážok a s denným priemerom cez 16000 krokov v prvej tretine januára som prekročil dva a pol milióna krokov.
Je to slušné číslo, no trochu si popri tom zaspomínam a pokúsim sa to porovnať s históriou pred covidom.
História zariadení
Prvý krát som sa s meraním krokov stretol niekedy okolo roku 2007. Prvý krokomer som dostal z Groundspeaku. Malé plastové zariadenie s jednoduchým displejom a tlačítkom na nulovanie, ktoré sa uchytilo klipom na pás či opasok. Pri zatrasení bolo počuť, ako vo vnútri kliká nejaký snímač. Nepoužíval som ho denne, ale na dlhšie túry, či prechádzky. Nemám z toho žiadne záznamy.
V roku 2010 som začal behať. Mal som snímač Nike+ umiestnený v podrážke bežeckej topánky Nike a prijímač signálu zapojený v prehrávači hudby iPod nano od Apple. Aplikácia v iPhone bola orientovaná viac na beh ako na kroky. Cez kroky odhadovala prebehnutú vzdialenosť a zaznamenávala tým aj stav či životnosť tenisiek. Počas behu vedela hlásiť do sluchátok tempo, či kilometre. Po čase (asi 600 km) mi povedala, nech neprestávam behať, ale moje tenisky by mohli. Vymenil som ich za ďalšiu americkú značku Brooks.
Postupne prišli na trh a stali sa dostupné hodinky s GPS. Mal som bežecké hodinky Garmin Forerunner 10 a neskôr Forerunner 620, ktoré som používal len na bežecké data ako meranie času, tempa, vzdialenosti, tepu, kadencie atď. Kroky nepočítali.
Na trhu sa objavili náramky na sledovanie aktivity. Môj prvý bol UP od firmy Jowbone, tá už medzitým neexistuje. Doniesol mi ho kamarát Rasťo z Ameriky asi v lete 2013. Bol to náramok, ktorý mal vstavanú dobíjateľnú baterku. Dal sa pripojiť k iPhonu cez 3,5mm audio jack a stiahnuť data cez mobilnú aplikáciu. Bolo ho potrebné dobíjať cca raz za týždeň. Neskôr baterka prestala fungovať a reklamovať ho nebolo kde. Data už neviem dohľadať.
V jeseni 2013 som išiel do Las Vegas a tam som si kúpil novší produkt Shine od firmy Misfit. Ten komunikoval cez Bluetooth, mal vymeniteľnú baterku CR2032, ktorá mala životnosť asi tri mesiace. Bol jednoduchý, mal len 12 diód do kruhu a nimi dokázal na poklepanie ukázať čas a denný progres v plnení cieľa. Ostatné vrátane histórie bolo v mobilnej aplikácii. Keďže bol na ruke stále, monitoroval aj spánkový režim. Dal sa tiež upevniť na topánku. Neskôr prestal fungovať a kúpil som si ďalší, červený. Používal som ho asi do roku 2015. Ešte sme doma vyskúšali aj konkurenčný Fitbit, no osobne som s tým nemal veľa skúseností. Táto značka ešte asi funguje.
Apríl 2015 bol kľúčový v dátach o krokoch. Mal som vtedy nový iPhone 6, ktorý vedel počítať kroky a ukladať to do cloudu a do aplikácie Zdravie (Health). Tam sú všetky dáta až doteraz. No merať kroky telefónom sa dá, len keď ho má človek pri sebe. A to bežne nemáte celý deň. Nebolo to kompletné. V lete 2015 som si nechal priniesť z Ameriky prvé hodinky Apple Watch a zrazu sa to celé spojilo. Hodinky merali kroky celý deň a všetky data boli v systéme a sú tam až doteraz. Prvé hodinky Apple Watch som používal asi tri a pol roka.
Od roku 2019 som mal obdobie s hodinkami PowerWatch 2. Bol to taký zaujímavý koncept, no ešte trochu nedokonalý. Takmer sa nedobíjali, využívali kombináciu ľudského tepla produkovaného pri aktivite a solárneho článku. Pri dlhšej aktivite s GPS sa aj tak dokázali vybiť a často to urobili, keď to človek najmenej očakával. Počítali kroky a cez bluetooth zapisovali data do mobilnej aplikácie, aj do systému Zdravie v iPhone. Bol to tak trochu prototyp, no zaujímavá skúsenosť.
Keď som v marci 2021 ochorel na covid a skončil v nemocnici, tak znova zblbli a v nemocnici so to nevedel vyriešiť. Rozhodol som sa vrátiť znova k Apple a objednal som aktuálne Watch série 6. Toľko k zariadeniam.
Historické dáta
Čo sa týka historických dát o mojich krokoch, tak najsilnejší mesiac bol jún 2020 s denným priemerom 22000, teda 660000 krokov za jediný mesiac.
Najsilnejší rok bol 2017, keď som bežal svoj posledný maratón (v Krakove). Bol to môj ôsmy maratón a zároveň ten deň bol druhým najsilnejším absolútne - 58467 krokov za jeden deň.
Denný priemer za celý rok bol 15255 krokov, čo je spolu vyše 5,5 milióna krokov za jediný rok.
Iné roky veľmi nezaostávali, mával som denný priemer 13-15 tisíc krokov, viď snímky obrazovky v galérii.
Top deň je prvá októbrová nedeľa, keď sa tradične koná košický MMM - medzinárodný maratón mieru. V roku 2016, bol to môj siedmy maratón a aj pre mňa bol medzinárodný, zúčastnili sa ho aj moji talianski kamaráti Paolo a Andrea. Jediný krát som prekonal 60000 krokov za jediný deň - spolu 60254.
Pre úplnosť záznamu jarný maratón ČSOB v Bratislave v apríli 2016 a v ten deň bolo 57684 krokov a jesenný MMM v Košiciach v októbri 2015 a 51010 krokov.
Mimo maratónov je najsilnejší deň, keď sme s Tomim a Samom bežali úsek Cesty hrdinov SNP zo Svidníka do Zborova. Bolo to 28.7.2019 a 44772 krokov.
V lete 2019 sme na CHSNP so Samom odbehli aj úseky Dukla - Svidník (40896 krokov v tento deň) a Zborov - Hervartov (43205 krokov v tento deň), kde sme aj zatiaľ skončili. Ak mi zdravie dovolí, tak by som rád z Hervartova pokračoval ďalej, vyšľapal na Žobrák a potom poklusom po hrebeni niekam dole na Hradisko, alebo až do Terne, či Veľkého Šariša. To je ale dosť ambiciózny cieľ, tak mu radšej zatiaľ nedám časový rámec. Verím, že sa raz podarí. Zatiaľ som zabehol necelé tri kilometre, ale sústredím sa na rehabilitáciu, posilnenie stabilizačného systému a svalov jadra a verím, že to postupne bude ďalej napredovať.
