Z histórie vieme, že Kláštor v Hronskom Beňadiku získal napríklad opevnenie v rámci stavebných úprav.
Kláštor v Hronskom Beňadiku
Zo zakladajúcej listiny z roku 1075 vieme o existencii tohto kláštora za vlády kráľa Gejzu. Postavený bol na tzv. Slovenskej Bráne (súčasný Hronský Beňadik). Existujú predpoklady o založení kláštora, ktoré mal kráľ Gejza z obdobia, keď bol ešte nitriansky údelný vojvodca.
Vďaka archeologickému výskumu uskutočnenému v 80. rokoch 19. storočia vieme, že v období vzniku listiny tu stál trojloďový kostol s dvoma vežami a zasvätením sv. Benediktovi. Umiestnený bol na mieste, kde je v súčasnosti stredná a južná loď stojaceho kostola a v časti priľahlého ambitu.
Podľa portálu viabenedictina.eu vieme, že: „Podľa V. Mencla mohla v tom čase trvať stavba takéhoto kostola asi pol storočia, ak rátame s tým, že popri stavbe kostola sa pracovalo už aj na samotnom kláštore. V našom prípade je však tento časový údaj nereálny, keďže v zakladacej listine kráľ Gejza hovorí v súvislosti s kláštorom i kostolom len o svojom úmysle a svojich činoch.“ Výstavba kostola musela začať po roku 1064 za vlády Gejzovho otca.
Komplex kláštora ako taký bol postavený v období rokov 1345 až 1350 počas vlády Ľudovíta I. Veľkého z Anjou, kedy bol ako prvá stavba gotický kostol s trojicou svätýň s krížovými klenbami. V rámci výstavby komplexu sa v niektorých prípadoch uvádzajú roky 1346 až 1375. Ako posledná stavba v gotickom štýle bolo tzv. opátske krídlo pochádzajúce z roku 1508.
Obdobie po opätovnom zriadení kláštora do konca 15. storočia existuje málo správ s výnimkou spravovania opátom Jánom III. v rokoch 1476 až 1510 (nanovo pokrytá strecha kostola, zriadená kaplnka sv. Krvi, nainštalovaný organ v kostole). Medzi dôležité roky patrí rok 1483. Kráľ Matej I. Korvín (je možné, že ju získal od pápeža Pavla II.) daroval relikviu Kristovej krvi v podobe časti plátna šatky, ktorou mal Ježiš utretú tvár počas Krížovej cesty.
Vďaka tureckým vpádom v 16. storočí začali po roku 1537 fortifikačné úpravy na zabezpečenie kláštora. To bolo zavŕšené v období rokov 1565 až 1588. Išlo o renesančnú pevnosť vo vlastníctve ostrihomskej kapituly s mohutnými hradmi, delovými hradmi a zánikom časti gotických prvkov.
Medzi ďalšie dôležité roky patria:
- rok 1623 - kláštor bol obsadený vojskami Gabriela Bethlena,
- roky 1703 až 1709 - cisárske vojská tu mali sídlo,
- 21. júl 1881 - kláštor zasiahol veľký požiar, po ktorom boli rozsiahle rekonštrukcie,
- roky 1882 až 1889 - puristickú prestavbu v neogotickom štýle, ktorú projektoval Ferenc Storno, dokončil v období týchto siedmich rokov Otto Sztehló,
- roky 1929 až 1950 - kaštieľ mali v správe saleziáni,
- rok 1975 - kláštor bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku,
- roky 1999 až 2014 - bratia rádu pallotínov mali kláštor na zodpovednosti,
- rok 2015 - od tohto roku ho má v správe Biskupský úrad v Nitre.
Povesti, legendy a príbehy si môžeme bližšie prečítať na tomto a tomto odkaze.
V kláštore si môžeme užiť ako súčasť prístupných priestorov Baziliku sv. Benedikta, Kaplnku Kristovej krvi, zrekonštruovanú prízemnú časť „sýpky“ a opátske krídlo s expozíciou. V nej sa môžeme bližšie dozvedieť o dejinách opátstva sv. Benedikta. Tú poznáme pod názvom Mníšsky život podľa reguly sv. Benedikta. Taktiež si ako návštevníci môžeme užiť kláštornú čajovňu.
Kláštor Veľká Skalka
Pútnické miesto Skalka deliaci sa na Veľkú Skalku (benediktínsky kláštor) a Malú Skalku (kostolík) je viazané na prvých slovenských svätcov - sv. Andreja-Svorada a sv. Benedikta (Beňadika). Kláštor dal postaviť nitriansky biskup Jakub v roku 1224 na návrší Skalky nachádzajúcom sa medzi Zamarovcami a Skalkou nad Váhom.
Postavený je v gotickom štýle s pôsobením benediktínskeho rádu do 16. storočia. Jeuiti, ktorí získali kláštor v roku 1644/1645 od kráľa Ferdinanda III. (podľa iných zdrojov od nitrianskeho biskupa Jána Püskyho), sa postarali o prestavbu vedúcej k jeho rozšíreniu a k novému zariadeniu.
O prestavbách taktiež píše portál apsida.sk: „V roku 1717 je spomínaná prestavba horného podlažia stredovekej kaplnky, v roku 1755 boli vybudované kamenné schody ku kláštoru a v roku 1768 bola uskutočnená výmena strechy.“
Medzi niekoľko ďalších dôležitých dátumov a udalostí môžeme zaradiť:
- roky 1528 až 1645 - kláštor bol vo vlastníctve viacerých osôb,
- rok 1772 - mnísi vykopali studňu,
- 21. júl 1773 - rehoľa jezuitov je zrušená pápežom Klementom XIV.,
- rok 1755 - bolo vybudovaných 180 schodov od cesty k bráne,
- ďalšie úpravy sa uskutočnili v rokoch 1852 - 1853, v roku 1892, v roku 1911, v roku 1914, po roku 2000 a v roku 2011.
Kláštor je v súčasnosti Národná kultúrna pamiatka. Príbehy, povesti a legendy si môžeme prečítať tu a tu. Otváracie hodiny sú k dispozícii na tomto a tomto odkaze.
Zdroje: klastorbenadik.nrb.sk, viabenedictina.eu, Wikipedia, hrady-zamky.sk, regiongron.sk, blog.relaxos.sk, travelguide.sk, zachej.sk, apsida.sk, slovakia.travel, kamnavylet.sk
