Máme známe osobnosti žijúce v týchto budovách bola legendárna Alžbeta Báthory prezývania krvavá grófka.
Topoľčiansky hrad
Hoci máme z roku 1235 najstaršiu písomnú zmienku so spomínaným kráľovským majetkom, výstavbu hradu spájame so šľachtickým rodom Čákyovcom. Tí sa stali vlastníkmi Topoľčianskeho panstva situovaného v údolí rieky Nitra v roku 1260.
Podľa historikov ho dal začiatkom 14. storočia postaviť Matúš Čák Trenčiansky s dobrým výhľadom do údolia a vizuálnym spojením s hradmi Uhrovec a na Michalovom vrchu nad obcou Klačno.
Ako najstaršia časť bol gotický horný hrad s obytnou hranolovou vežou a obvodovým múrom, okolo ktorého bola v skale vyhĺbená priekopa. Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1321 hrad získal kráľ. K výstavbe najstaršej časti hradu sa spomína na webe blog.relaxos.sk: „Najstaršia stavebná fáza je datovaná do 3. tretiny 13. storočia a jej iniciátorom mohol byť otec Matúša Čáka Trenčianskeho – Peter.“
Je známe, že majitelia hradu boli viacerí - napr. v rokoch 1389 až 1430 ho vlastnili Széchényiovci. Získali ho vďaka výmene za Šášov vďaka darovacej listine od kráľa Žigmunda. V roku 1443 odišli husiti. Po nich hrad vlastnili viaceré rody, napríklad Országhovci, Lošonciovci a Balašovci. Turecké vpády sa postarali o rozšírenie hradu. Pribudlo predhradie s protiľahlými vstupnými bránami a na hradby pribudli strieľne.
Forgáchovci, ktorí získali hrad vďaka Žigmudovi Forgáchovi v roku 1595, ho vlastnili do začiatku 18. storočia. O istej zaujímavosti píše portál batovany.sk: „Zaujímavosťou je, že hrad stratil pomerne skoro svoju funkciu, pretože jeho majitelia sa presťahovali do lukratívnejších priestorov kaštieľa v Továrnikoch a to už v prvej polovici 17. storočia.“
Ako poslední majitelia bola rodina Stummerovcov, ktorí dali hrad naposledy opraviť v roku 1925. Zmena nastala v roku 1999, kedy po búrke a spadnutí časti hradu začali konzervačné práce.
V súčasnosti opustený hrad je voľne a zdarma prístupný od apríla do septembra cez pracovný týždeň od 10:00 do 17:00 a cez víkendy od 9:00 do 18:00. Na hrad sa dostaneme autom, ktoré sa dá zaparkovať pod hradom. Z obce Podhradie sa sem dostaneme po modrej a zelenej značke a z Topoľčian po červenej cyklistickej trase.
Bojnický zámok
Zmienka o ešte pôvodnom hrade, ktorý bol postavený z dreva, pochádza z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Avšak už pred touto zmienkou stál hrad počas 11. storočia. V rámci výstavby kamennej verzie hradu sú predpoklady, že túto podobu dal vybudovať Kazimír po mongolskom vpáde.
Hoci ho v roku 1299 od Kazimírových synov zabral Matúš Čák Trenčiansky, po jeho smrti v roku 1321 bol v kráľovských rukách. V roku 1393 ho získali páni z Jelšavy, no postupne sa tam vystriedali viacerí majitelia, medzi ktorými boli Gilethovci, Leustachovci a Noffryovci. Do vlastníctva Jána Korvína sa dostal v roku 1489 od jeho otca Mateja Korvína, po ktorého smrti ho získali Zápoľského vojská. Tie tam zostali až do roku 1526.
Rok 1527 znamenal ďalšiu zmenu. Thurzovci, ktorí ho získali od kráľa Ferdinda I., upravili gotickú pevnosť na renesančné sídlo. Ako spomína portál muzeum.sk: „Po vymretí rodu Thurzovcov (v roku 1636) získal hrad mocný rod Pálfiovcov. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. Stavebná aktivita utíchla koncom 17. storočia.“
O ďalšiu stavebnú úpravu v podobe zmeny do romantického zámku trvajúcu 22 rokov sa postaral gróf Ján František Pálfi (posledný šľachtický majiteľ). Hoci ho v roku 1939 kúpila firma Baťa, po vojne majetok prepadol štátu. Rok 1950 prináša inú zmenu. Od tohto roku tu sídli múzeum spravujúce 5834 kusov zbierkových predmetov.
Medzi zaujímavosti o verejnosti prístupnom zámku si môžeme spomenúť to, že môžeme navštíviť travertínovú jaskyňu a v blízkosti hradu vidieť šesťstoročnú lipu kráľa Mateja Korvína. Existujú povesti, ktoré si môžeme prečítať na tomto odkaze. Pred návštevou zámku si môžeme zaparkovať auto na jednom z platených parkovísk. O vstupnom a otváracích hodinách sa viac dozvieme na tomto a tomto odkaze.
Hrad Beckov
Zatiaľ čo niektorí historici spomínajú drevenú pevnosť už pred rokom 896 (doteraz bez stôp), o hrade máme prvé zmienky z 12. storočia z obdobia vlády Bela III. O tejto časti histórie píše portál hrad-beckov.sk: „Anonymný kronikár, pôsobiaci na jeho dvore, opísal vo svojom diele postup staromaďarských kmeňov počas vpádu na Veľkú Moravu, pričom spomenul aj zabratie Beckovského hradu, vtedy nazývaného Blundus.“
Taktiež vieme, že kronikár Anonymus písal o hrade po roku 1205. Na hrad bolo vedených viacero útokov, medzi ktorými bol napríklad skôr spomínaný postup staromaďarských kmeňov. Jeho predchodcom bolo veľkomoravské hradisko.
Medzi vlastníkmi a udalosťami na hrade boli tiež:
- Benediktíni z kláštora na Skalke (získali ho ako dar od nitrianskeho biskupa Jakuba v 12. storočí),
- Matúš Čák Trenčiansky (vlastnil ho koncom 13. storočia), ktorý začal počas 14. storočia s prestavbou,
- rok 1388 (prelom 14. a 15. storočia) - hrad získal do vlastníctva Stibor zo Stiboríc (poľský šľachtic) od kráľa Žigmunda Luxemburského za verné služby,
- rok 1437 - celé panstvo získal do vlastníctva Pavol z rodu Bánfi od kráľa Žigmunda - tento rok sa postaral o prestavbu na renesančné sídlo a bolo zlepšené a dobudované opevnenie - vďaka tomu ho nedobyli Turci počas 16. storočia,
- rok 1728/1729 - hrad vyhorel, čím bol zničený a nebol opravený a prestal byť využívaný ako sídlo,
- rok 1935 - prebehli prvé amatérske záchranné práce.
O povestiach, príbehoch a legendách si môžeme prečítať tu a tu.
Vďaka prestavbe a archeologickému výskumu v 70. rokoch 20. storočia bol hrad sprístupnený pre verejnosť. Ďalšia rekonštrukcia na hrade začala v rokoch 2010 až 2012. Ďalšie rekonštrukcie sa uskutočnili v rokoch 2015 až 2018. Podľa portálu hrady-zamky.sk o novších výskumoch a opravách vieme: „Zároveň v roku 2018 došlo k architektonicko-historickému výskumu západného krídla, ktorého rekonštrukcia začala v máju v roku 2022.“
Autá si môžeme bezplatne zaparkovať pod hradným bralom pri parku zvanom Lipový sad. Bližšie informácie o vstupnom a otváracích hodinách nájdeme na tomto a tomto odkaze.
Čachtický hrad
Prvú písomnú zmienku o hrade, ktorý vznikol pravdepodobne okolo roku 1263 na pokyn kráľa Bela IV. so strážnou funkciou západnej hranice Uhorska, máme z roku 1276. Existujú predpoklady, že ho postavil Kazimír z rodu Hont-Pázmanyovcov, pričom jeho synovia Peter a Pongrác ho úspešne bránili v roku 1276 počas nájazdov kráľa Otakara II.
Medzi ďalšími vlastníkmi boli napríklad Matúš Čák Trenčiansky (od konca 13. storočia), ozbrojenci Karola Róberta (po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho), Stibor I. (od roku 1392, dar od Žigmunda Luxemburského). Po Stiborovi I. zdedil jeho majetok Stibor II. (zomrel v roku 1434 bez potomka) po otcovej smrti v roku 1414.
Hrad postupne vystriedal viacerých majiteľov. V roku 1604 ho získala známa Alžbeta Báthory po smrti jej manžela Františka Nádasdyho (prezývaný turkobijec - Čierny beg). Podľa legiend je práve Alžbeta Býthory spomínaná ako krvavá grófka. Zatiaľ čo v roku 1610 ju uväznili na Čachtickom hrade, 21. augusta 1614 zomiera, vďaka čomu vznikli dedičské spory.
Nakoniec sa vystriedali ďalší majitelia - Alžbetine deti Pavol, Katarína (manžel: Juraj Drugeth) a Anna (manžel: Mikuláš Zrínsky). V období rokov 1664 až 1670 bol hrad za vlastníctva Františka II. Nádasdyho zrekonštruovaný po tureckých nájazdoch.
Po požiari v roku 1799 hrad spustol, no mal viacerých majiteľov, o čom bližšie píše web blog.relaxos.sk: „V roku 1765 získali panstvo Erdődyovci, neskôr v roku 1855 Bruenerovci a napokon v roku 1887 Springerovci.“ O legendách a povestiach si môžeme bližšie prečítať na tomto a tomto odkaze.
V súčasnosti o pre verejnosť prístupnú ruinu. Ako návštevníci si z hradu môžeme užiť napríklad výhľad na Malé Karpaty a Považský Inovec. Zatiaľ čo medzi rokmi 2012 až 2014 sa uskutočnil archeologický výskum, od roku 2014 môžeme hrať znova navštevovať. Taktiež je známe v spojitosti s hradom Čachtické podzemie.
Autá si môžeme zaparkovať pod hradom na značenom parkovisku. V prípade presunu hromadnej dopravy sa na hrad dostaneme zo zastávky za asi 45 minút. Bližšie informácie o otváracích hodinách a vstupnom nájdeme na tomto a tomto odkaze.
Zdroje: hrady-zamky.sk, blog.relaxos.sk, batovany.sk, rrato.eu, slovakia.travel, turisticky.sk, visit.trencin.sk, miribord.com, foxoboxo.sk, muzeum.sk, hrad-beckov.sk, tifantex.sk, planetslovakia.sk, masbct.sk, visit.trencin.sk
